Aktuálne

Naša misia

Už viac ako 20 rokov stojíme na strane spravodlivosti a bojujeme v kauzách, kde mocní ohýbajú zákon vo svoj prospech. Našimi strategickými témami sú participácia občanov na správe vecí verejných a justícia. Sme odborná organizácia, ktorá pri obhajobe a presadzovaní verejného záujmu využíva najmä právne nástroje.


Niektoré naše projekty


Biela Vrana


Sudcovská etika


Za dobrú voľbu


VIA IURIS: Trestné stíhanie za film Zuzany Piussi o slovenskom súdnictve je neopodstatnené.

31. Okt. 2012

Organizácia VIA IURIS považuje trestné stíhanie za film režisérky Zuzany Piussi „Nemoc tretej moci“ o situácii v slovenskom súdnictve za neopodstatnené.

Odsúdenie Zuzany Piussi za tento skutok by bolo porušením Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Bolo by zároveň závažným ohrozením slobody prejavu a umeleckej tvorby, ktoré by Slovensko vrátilo o mnoho rokov dozadu.

Film Zuzany Piussi „Nemoc tretej moci“ obsahuje rozhovor s členkou Súdnej rady SR a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sudkyňou Kožíkovou, ktorý sa týka známej a medializovanej kauzy zosnulej sudkyne Laukovej. Sudkyňa Kožíková sa na filmovom zázname rozpráva s dcérou zosnulej sudkyne Laukovej, ktorá jej kladie otázky týkajúce sa vyjadrení sudkyne Kožíkovej na adresu sudkyne Laukovej pred jej smrťou. Sudkyňa Kožíková má na filmovom zázname cez oči čierny pruh. Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a údajne podala aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu „porušenie dôvernosti ústneho prejavu“, na základe čoho polícia začala trestné stíhanie.

Podľa VIA IURIS sú viaceré tvrdenia a argumenty, o ktoré sa opiera žaloba sudkyne Kožíkovej a z ktorých vychádza trestné stíhanie, právne neopodstatnené.

VIA IURIS upozorňuje na nasledovné skutočnosti:

Na zhotovenie a použitie filmového záznamu rozhovoru nebol potrebný súhlas sudkyne Kožíkovej.

Podľa Občianskeho zákonníka „obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť „na umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo“. Film „Nemoc tretej moci“ jednoznačne možno považovať za umelecký dokument a zároveň dokument vyhotovený za účelom filmového spravodajstva. Na zhotovenie a použitie filmového záznamu rozhovoru teda nebol potrebný súhlas sudkyne Kožíkovej.

Zároveň podľa Občianskeho zákonníka použitie obrazového a zvukového záznamu na umelecké účely alebo na účely spravodajstva „nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby“. Nemožno tvrdiť, že zverejnenie záznamu rozhovoru bolo v rozpore s „oprávnenými záujmami“ sudkyne Kožíkovej.

Rozhovor sa totiž týkal medializovanej kauzy, ktorá bola predmetom verejného záujmu, a tiež aj situácie v súdnictve, ktoré má významný vplyv na celú spoločnosť. Sudkyňa Kožíková bola členkou najvyššieho orgánu súdnictva - Súdnej rady SR a rozhovor sa týkal jej činnosti a vyjadrení pri výkone funkcie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I a pri výkone funkcie v Súdnej rade. Rozhovor sa navyše týkal záležitosti, ku ktorej sa sudkyňa Kožíková predtým sama aktívne vyjadrovala a rozhovor bol pokusom o konfrontáciu jej tvrdení o zosnulej sudkyni Laukovej, ktorých pravdivosť bola sporná. Z tohto dôvodu musí sudkyňa strpieť intenzívnejší záujem verejnosti i médií. Rozhovor sa netýkal súkromia sudkyne Kožíkovej ani jej rozhodovania v konkrétnom súdnom spore. Ani prípadné nahrávanie skrytou kamerou by teda automaticky neznamenalo porušenie práv sudkyne.

Ani prípadné zverejnenie tváre sudkyne Kožíkovej by nebolo porušením jej práv.

Sudkyňa Kožíková tvrdí, že bolo porušené jej právo nezverejňovať svoju tvár, ktoré vyplýva z § 34 ods. 7 zákona o sudcoch, podľa ktorého „bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár“. Zmyslom tohto ustanovenia zákona je však chrániť sudcu v súvislosti s jeho rozhodovaním, najmä v trestných veciach. Aj Ústavný SR vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že štátne orgány musia pri výklade zákona rešpektovať účel zákona a ústavné princípy, čiže aj slobodu prejavu a právo na šírenie informácií, a nemôžu vykladať zákon formálne. Formálny výklad by viedol napríklad k absurdnému záveru, že médiá nemôžu zverejňovať ani tvár predsedu Súdnej rady Štefana Harabina bez jeho súhlasu. Ak sa sudca stane členom najvyššieho orgánu súdnictva, Súdnej rady, a významne ovplyvňuje dianie v celom súdnictve, dobrovoľne tým vstupuje do verejného diania, dobrovoľne sa vystavuje záujmu verejnosti a médií a musí teda strpieť aj zverejňovanie svojej tváre v médiách. Záznam rozhovoru sa týkal činnosti sudkyne Kožíkovej ako predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. a ako členky Súdnej rady a nie jej rozhodovacej činnosti v konkrétnych sporoch. Netýkal sa zároveň ani jej súkromia. Na zverejnenie tváre sudkyne Kožíkovej nebol teda potrebný jej súhlas.

Navyše, režisérka filmu sa snažila zabezpečiť, aby tvár sudkyne Kožíkovej nebola zverejnená, a to čiernym pruhom zakrývajúcim oči sudkyne, čo však režisérka vzhľadom na obsah rozhovoru a verejnú funkciu sudkyne Kožíkovej v najvyššom orgáne súdnictva Súdnej rade ani nebola povinná robiť.

Trestné stíhanie za film Zuzany Piussi je neopodstatnené.

Podľa Trestného zákona sa dopustí trestného činu ten, kto „poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach“. Zmyslom tohto ustanovenia je chrániť súkromie osôb pred neoprávneným zverejňovaním informácií z ich súkromia. Podľa Trestného zákona je teda trestné, ak neverejne prednesené slová niekto „neoprávnene“ zaznamená a zverejní a týmto zverejnením spôsobí dotknutej osobe „vážnu ujmu na právach“. V tomto prípade však nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. Keďže záznam rozhovoru so sudkyňou Kožíkovou bol vyhotovený na umelecké účely a na účely filmového spravodajstva, podľa zákona nebol potrebný jej súhlas. Vyhotovenie rozhovoru teda nemohlo byť neoprávnené. Zároveň keďže sudkyňa Kožíková bola členkou Súdnej rady a rozhovor sa týkal záležitosti verejného záujmu, výkonu jej funkcie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I., jej činnosti v Súdnej rade a situácie v súdnictve a nie jej súkromného života, zverejnením záznamu nemohla byť sudkyni Kožíkovej spôsobená vážna ujma na právach.

Peter Wilfling, právnik spolupracujúci s VIA IUIRIS, zdôrazňuje: „Zverejnenie záznamu rozhovoru so sudkyňou Kožíkovou nie je trestným činom a trestné stíhanie za zverejnenie záznamu je neopodstatnené a nezákonné. Zároveň je v rozpore s právom na slobodu prejavu a právom na šírenie informácií podľa Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach.“

 

VIA IURIS je občianske združenie, ktoré od roku 1993 pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. Prispieva k tomu, aby štátne orgány konali zodpovedne a zúčastňuje sa na reforme slovenského súdnictva.

www.viaiuris.sk

 

Pre viac informácií kontaktujte prosím:

Peter Wilfling, wilfling@changenet.sk, tel. 0904217833

Miriam Kejzlarová, media@viaiuris.sk, tel. 0907353683

VIA IURIS 

sídlo: Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 0948 158 393 

korešpondenčná adresa a regionálna kancelária: Holubyho 37, 902 01 Pezinok, tel.: 0948 684 676

e-mail: info@viaiuris.sk