Často kladené otázky

Na základe našich mnohoročných skúseností pripravujeme pre návštevníkov našej webovej stránky odpovede na základné právne problémy v oblastiach, ktorým sa venujeme.


Pokiaľ máte problém, ktorý sa týka týchto našich programových oblastí, budeme radi ak nám o ňom napíšete. E-mail a telefón nájdete v sekcii Kontakt.


Ďakujeme!


INVESTIČNÉ ZÁMERY



ÚČASTNÍCTVO NA OCHRANE PRÍRODY



ZASTRAŠOVANIE AKTIVISTOV

 


NEFUNGUJÚCA SAMOSPRÁVA

 


NEKONAJÚCE ÚRADY

 


PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM

 


PETÍCIE


ZHROMAŽDENIA

 


OBČIANSKE ZDRUŽENIA

 


ZÁSAHY A RUŠENIA

 


Investičné zámery

 

V regionálnych novinách som sa dozvedel, že do našej obce príde veľký investor so zámerom postaviť priemyselnú prevádzku. Kde sa môžem dozvedieť viac podrobností ?


Základným a najpohodlnejším zdrojom informácií je v súčasnosti internet a tak odporúčame návštevu internetovej stránky www.enviroportal.sk, kde sa v časti „Posudzovanie vplyvov na životné prostredie“, môžete dozvedieť, či na uvedený zámer prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a ak áno, tak v akom je štádiu. Ak tento proces prebieha, na uvedenej internetovej stránke nájdete aj základné informácie o charaktere prevádzky.


Rovnako odporúčame návštevu internetových stránok Vášho obecného úradu a iných príslušných úradov, ako je napr. obvodný úrad životného prostredia a stavebný úrad. Vhodným zdrojom informácií je aj osobná návšteva obecného, alebo mestského úradu, rovnako ako pravidelné sledovanie úradnej tabule obecného úradu.


V prípade, ak sa tieto možnosti ukážu ako neefektívne, využite postup podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sa môžete viac dozvedieť tu.


Dozvedeli sme sa, že na zámer výstavby priemyselnej prevádzky prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ako sa tohto procesu môžeme zúčastniť ?


Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie prebieha vo viacerých fázach, pričom sa predpokladá aj účasť verejnosti, ktorej členovia môže k jednotlivým fázam posudzovania vplyvov podať svoje stanovisko, alebo pripomienky. O každej z týchto fáz, musí byť verejnosť informovaná a to minimálne prostredníctvom úradnej tabule obce. Na podanie stanovísk má verejnosť vždy zákonom stanovenú lehotu. O prerokovaní tzv. správy o hodnotení činnosti musí byť zvolané verejné prerokovanie.


Viac informácii k vašim možnostiam v priebehu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa dozviete tu.


Je záporné záverečné stanovisko z procesu EIA definitívnym zamietnutím posudzovanej činnosti ?


Nie, výsledok procesu EIA je len povinným podkladom pre nasledovné povoľovacie konanie, ktoré nemá záväzný charakter. Môže sa tak stať, že činnosť bude povolená, napriek tomu, že záverečné stanovisko z procesu EIA bolo záporné. Je preto veľmi dôležité, aby sa dotknutí obyvatelia stali účastníkmi aj tohto povoľovacieho konania, a mohli tak ovplyvňovať aj samotný povoľovací proces.


Ako vlastník susednej nehnuteľnosti som sa stal účastníkom územného konania na umiestnenie stavby, ktorou je priemyselná prevádzka. Aké mám v tomto konaní práva ?


Vo všeobecnosti má účastník akéhokoľvek správneho konania práva, ktoré mu zaručuje správny poriadok. Jedná sa o nasledovné práva

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)

• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky

• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)

• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA

• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu

• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie

• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu

• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté


Som presvedčený o tom, že moje práva, ako účastníka konania, v priebehu povoľovacieho konania boli zo strany stavebného úradu porušené a prevádzka bola povolená v rozpore so zákonom. Aké sú moje možnosti, keď už bolo vydané stavebné povolenie ?


Voči vydanému stavebnému povoleniu môžete podať odvolanie, v ktorom je potrebné poukázať na nezákonnosť konania a porušenie Vašich práv. O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán. V prípade, ak bude Vaše odvolanie zamietnuté, je možné voči tomuto rozhodnutiu o odvolaní podať žalobu na súd. Rovnako je možné podať podnet na vykonanie prokurátorského dozoru, ktorý sa podáva na príslušnej prokuratúre. Viac o týchto, ako aj iných možnostiach, ktoré má účastní konania v takýchto prípadoch k dispozícii sa dozviete tu.


Účastníctvo na ochrane prírody


Kto sa môže stať účastníkom územného konania ?


Účastníkom územného konania je zo zákona navrhovateľ, obec (ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie) a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto predpisom je napr. zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje podmienky, za ktorých sa účastníkmi územného konania pre umiestnenie vybraných stavieb môžu stať aj členovia verejnosti. Viac sa o tomto procese dozviete tu.


V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Nejdená sa pritom len o vlastníkov bezprostredne susediacich pozemkov, ale aj takých, kde je zjavné, že územné konanie bude mať na pozemok vplyv. Inými, ako vlastníckymi právami, sa majú na mysli napr. práva týkajúce sa ochrany zdravia. V prípade, ak umiestňovaná prevádzka bude mať na zdravie dotknutých obyvateľov dopad, mali by mať títo obyvatelia právo účasti v územnom konaní.


Musí ma úrad informovať o tom, že začalo konanie v ktorom som účastníkom ?


Úrad by mal informovať všetkých, jemu známych účastníkov konania o tom, že konanie bolo zahájené. V opačnom prípade, by účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže potenciálni účastníci by sa o ňom nedozvedeli a nemohli by svoje práva využiť. V prípade, ak však úrad z nejakého dôvodu opomenie účastníka konania informovať, je potrebné sa účastníckych práv aktívne domáhať a do konania vstúpiť.


Čo mám robiť, ak so mnou úrad nejednal ako s účastníkom konania a konanie sa ukončilo bez toho, aby som sa ho zúčastnil ?


V prípade, že sa s účastníkom nejedná, napriek tomu, žeby sa s ním jednať malo, je to dôvod na obnovu konania a zrušenie takto vydaného rozhodnutia. Návrh na obnovu konania sa podáva na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal a musí byť podaný v lehote do troch rokov od vydania rozhodnutia.


Úrad sa domnieva, že moje práva v konaní nie sú dotknuté a nechce so mnou jednať ako s účastníkom. Ako mám postupovať ?


Podľa definície účastníka konania v správnom poriadku je účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V prípade, že ste presvedčený o tom, že Vaše práva, alebo právom chránené záujmy budú rozhodnutím dotknuté a na základe tohto tvrdenia sa domáhate účastníctva v konaní, úrad s Vami musí jednať ako s účastníkom konania. V prípade, ak s Vašim tvrdením nesúhlasí, musí vás z konania vylúčiť a to rozhodnutím, voči ktorému sa môžete odvolať. V rozhodnutí musí úrad uviesť, prečo Vás nepovažuje za účastníka konania a toto tvrdenie odôvodniť. Vaše účastnícke práva zanikajú až prípadným rozhodnutím o odvolaní, ktorým sa Vaše odvolanie zamietne.


Aké sú moje práva v správnom konaní ?


Vo všeobecnosti má účastník akéhokoľvek správneho konania práva, ktoré mu zaručuje správny poriadok. Jedná sa o nasledovné práva:


• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)


• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky


• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)


• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA


• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu


• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia


• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie


• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu


• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté


Aká je lehota na podanie odvolania voči nezákonnému rozhodnutiu ?


Vo všeobecnosti je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia do rúk účastníka. Avšak v prípade, ak Vás úrad o tejto lehote zabudne v rozhodnutí poučiť, alebo Vás poučí nesprávne (poučenie sa nachádza na konci rozhodnutia), platí, že na odvolanie má účastník konania lehotu 3 mesiacov od oznámenia rozhodnutia.


V prípadoch, ak o odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu rozhoduje súd, má účastník konania na podanie odvolania lehotu 30 dní.


Som presvedčený o tom, že vydané povolenie je nezákonné, avšak nemal som právo byť účastníkom tohto konania. Mám nejaké možnosti, ako poukázať na nezákonnosť uvedeného povolenia ?


Ten, kto nemá právo byť účastníkom konania, avšak z nejakých dôvodov sa domnieva, že vydané rozhodnutie je nezákonné, má v zásade nasledovné možnosti, ako sa pokúsiť o preskúmanie rozhodnutia.


Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní:


Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na zahájenie mimoodvolacieho konania môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).


Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:


• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením.


• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia


• je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 16,50 Eur a právnické osoby 165,50 Eur.


Podnet na prokuratúru:


Porušenie práv je možné namietať prostredníctvom podnetu na prokuratúru. Prokuratúra, ako štátny orgán, ktorý je povinný vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, je povinná podnet vybaviť a preveriť, či postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody nedošlo k nezákonnosti. Podnet na prokuratúru môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).


Dôležité podmienky pre podnet na prokuratúru:


• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutím alebo postupom orgánu bol porušený zákon.


• v podnete je potrebné opísať spôsob, ktorým došlo k porušeniu zákona, dôvody, z ktorých porušenie zákona vyplýva a priložiť prípadné dôkazy, svedčiace v prospech podnetu.


• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia


• môže byť podaný na ktorejkoľvek prokuratúre, vybavenie sa však urýchli, ak je podaný na príslušnej prokuratúre. Príslušnosť prokuratúry sa riadi pôsobnosťou príslušného orgánu. V prípade, ak je príslušným orgánom Ministerstvo životného prostredia SR, je príslušnou prokuratúrou generálna prokuratúra. V prípade, ak je príslušným orgánom krajský, resp. obvodný úrad životného prostredia, tak príslušnou prokuratúrou je krajská, resp. okresná prokuratúra podľa sídla príslušného orgánu).


• ak ste podnet podávali poštou, prokurátor vám do 10 dní potvrdí doručenie podnetu


• prokurátor je povinný podnet vybaviť v lehote 2 mesiacov od doručenia podnetu.


Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup. Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu. Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu.


Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

V tejto časti Prvej právnej pomoci sa nachádzajú aj vzory niektorých podnetov na prokuratúru.


Zastrašovanie aktivistov


Sú hranice kritiky voči verejne činnej osobe širšie ako voči inému občanovi?


Verejne činné osoby požívajú inú mieru ochrany ich súkromia a osobnosti z dôvodu ich rozhodnutia verejne sa prezentovať. Predkladanie skutkových tvrdení a tiež hodnotiacich úsudkov je realizáciou práva na slobodu prejavu, ktoré často prichádza do stretu s právom osoby na ochranu cti a dôstojnosti. Sloboda prejavu je zakotvená v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a možno ju obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Sloboda prejavu je tiež zakotvená v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 10, ktorý stanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.


Sloboda prejavu tvorí jeden z hlavných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu z prvoradých podmienok jej rozvoja. Pokiaľ ide o hranice prípustnej kritiky Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, že tieto sú širšie vo vzťahu k politikovi konajúcemu vo svojej funkcii, ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Politik sám nevyhnutne a vedome otvorene vystavuje svoje slová a skutky podrobnému skúmaniu zo strany novinárov a širokej verejnosti. Sloboda prejavu chráni možnosť vysloviť nezávideniahodné hodnotenie politika, i keď je tvárou v tvár faktom takéto hodnotenie nadsadené a neobjektívne.


Kedy môže politik voči kritickým vyjadreniam podať žalobu na ochranu osobnosti?


Ustanovenia Občianskeho zákonníka poskytujú ochranu osobnosti iba proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu tým, že znižujú česť a vážnosť u iných (pôsobia difamačne). Zásah do práv na ochranu osobnosti môže mať teda rôznu vonkajšiu podobu, ale pre posúdenie toho, či došlo k zásahu do osobnosti je vždy potrebné skúmať jeho základné charakteristiky, ktorými sú


• neoprávnenosť zásahu

• nepravdivosť tvrdení a oprávnenosť kritiky

• difamačná povaha tvrdení


Kritika spoločenských javov je nielen dovolená, ale aj potrebná. Treba zároveň pripustiť, že v rámci kritiky podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu možno strpieť určitú mieru zveličovania, ironizovania, či použitia relatívne ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé. U verejných činiteľov je kritika považovaná za nevyhnutnú súčasť ich verejného účinkovania a tieto osoby s kritikou už vstupom do politiky musia počítať.


Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych či pravdivých skutočností a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok.


Môže sa tiež aktívny občan domáhať ochrany svojej osobnosti?


Aktívny občan, ktorý je pre jeho výroky či konanie nezákonne atakovaný napr. zo strany verejne činných osôb, štátnych orgánov či zamestnávateľov, môže na zaistenie svojej ochrany využiť tiež prostriedky nápravy, ktoré mu právny poriadok priznáva. Konaním verejne činných osôb môže tiež dôjsť k zásahu do osobnosti aktívneho občana, do jeho cti a dôstojnosti, do jeho súkromia. V takomto prípade môže občan využiť tiež žalobu na ochranu osobnosti podľa § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka.


Ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka stanovujú fyzickým osobám osobitnú možnosť na využitie prostriedkov na ochranu svojich osobnostných práv. Podľa tohto ustanovenia má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ako z uvedeného vyplýva, § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje iba demonštratívny výpočet („fyzická osoba má právo najmä“) nárokov fyzickej osoby v prípade neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv.


Čoho sa môže aktívny občan pri zásahu do jeho osobnosti domáhať?


Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka zakotvuje základnú triádu prostriedkov občianskoprávnej ochrany pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Ide o tieto občianskoprávne žaloby:


• na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna, zdržovacia žaloba, actio negatoria)

• na odstránenie nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu (odstraňovacia žaloba, actio restitutoria)

• na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba, actio satisfactoria) vo forme morálnej alebo finančnej (peňažnej) satisfakcie.


Nefungujúca samospráva


Kedy môže obecné zastupiteľstvo vyhlásiť mieste referendum o odvolaní starostu?


Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov, alebo hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Môže tiež vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.


Môžu obyvatelia obce iniciovať odvolanie starostu?


Jednou z možností ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Vzor takejto petície nájdete tu.


Podľa jeho ustanovenia § 11a, musí zastupiteľstvo obce vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, v prípade, ak sa pod petíciu za vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov.


Môžu obyvatelia na súde napadnúť nehospodárne nakladanie s majetkom obce?


Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.


Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb. Je daný tým, že priamo zákon zaviedol aktívnu legitimitu obyvateľov obce.


Vplýva obmedzený prístup k úradnej tabuli obce na platnosť VZN?


Schválené Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v meste dňa 5.10.2011. Toto VZN nadobúda účinnosť 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, t.j. 20.10.2011. Na úradnej tabuli nachádzajúcej sa v centre mesta však schválené VZN vyvesené nie je. Mesto argumentuje, že "oficiálna" úradná tabuľa sa nachádza vo vestibule MsÚ, ktorý je však otvorený len počas pracovnej doby úradu. Ďalším argumentom samosprávy je, že VZN bolo zverejnené aj na internetovej úradnej tabuli na oficiálnej stránke mesta. Chcem sa teda opýtať, či internetová tabuľa spĺňa kritéria ustanovené zákonom o nepretržitom prístupe verejnosti k nej. Takisto, či nevyvesením VZN na "riadnej" (teda verejnosti prístupnej) úradnej tabuli nedošlo k porušeniu zákona o správnom konaní a v konečnom dôsledku aj odkladu účinnosti VZN.


Obec pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení /VZN/ nie je v postavení správneho orgánu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).


Podľa právneho názoru Ministerstva vnútra SR však vzhľadom na zachovanie právnej istoty a jednoty právneho poriadku, ak aj obec neplní funkciu správneho orgánu, mala by zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou, ktorú je obec povinná uplatniť v prípade, ak ju má zriadenú. Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli (nie na internetovej adrese), pričom VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia. Podľa názoru ministerstva vnútra nedodržanie nepretržitosti prístupu verejnosti k úradnej tabuli v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť VZN.


Podľa nášho názoru nevyvesením VZN na riadnej úradnej tabuli v obci (nie internetovej), ktorá ako jediná spĺňa požiadavku nepretržitej prístupnosti nebol naplnený predpoklad platnosti a účinnosti VZN v zmysle dikcie § 6 ods. 8 a 9 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; na základe tejto argumentácie by teda mohlo byť argumentované tým, že také VZN nie je pre nikoho záväzné nakoľko nebola dodržaná zákonom stanovená a predpísaná procedúra jeho uvedenia do platnosti a účinnosti - upozornenie na uvedené nedostatky úradnej tabule v obci a na nedostatky v súvislosti so zverejňovaním VZN na úradnej tabuli môžu byť predmetom podania sťažnosti na príslušný organ obce s cieľom zjednať okamžitú nápravu pretože súčasný stav je v rozpore s dikciou zákona alebo tiež predmetom podania podnetu príslušnej okresnej prokuratúre s cieľom vykonať dozor nad dodržiavaním zákonnosti s následným upozornením na nezákonný stav a pokynom uviesť ho do súladu so zákonom.


Ako možno vymôcť sumu, ktorú dlhuje starosta obci?


Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci. Uplatnenie nároku by obec uskutočnila podaním žaloby na náhradu škody na príslušnom Okresnom súde.


Má obyvateľ obce postavenie poškodeného v trestnom konaní proti starostovi, ktorý spôsobil obci škodu?


Je faktom, že ako svedok alebo oznamovateľ trestného činu nemá obyvateľ obce taký rozsah procesných oprávnení ako poškodený, resp. postavenie poškodeného je procesne silnejšie (má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom).


Z tohto dôvodu je snaha obyvateľov obce o tento status logická. Zložitejšia je však otázka, či sa dá uvedený aj zdôvodniť. Poškodeným je v zmysle Trestného poriadku „osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Z tejto definície by sa v danom prípade dalo uvažovať o možnom naplnení tejto jej časti: „...iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody“. Judikatúra neuvádza príklad, ktorý by bol čo i len obdobný. Obec je zároveň samostatný právny subjekt, ktorého majetkové práva mohli byť konaním starostu porušené. A v tomto zmysle je obec poškodeným subjektom.


Zároveň však nepovažujeme za márne pokúsiť sa ustáť tvrdenie, že obyvateľ je poškodený a nechať na Orgánoch činných v trestnom konaní zdôvodnenie opaku. Tvrdenie by sa mohlo opierať o to, že ste obyvateľom obce, z príslušnosti k obci vyplýva obyvateľovi obce celý rad práv a povinností. Okrem toho, že sa obyvateľ zákonom predpokladaným spôsobom zúčastňuje na samospráve obce je napr. aj povinný podľa § 4 zákona o obecnom zriadení


a) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce


b) poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci.


...a pod. podľa uvedeného zákona.


Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojim obyvateľom. Z tohto dôvodu má obyvateľ obce priamy záujem na efektívnom a transparentnom nakladaní s obecným majetkom.


Nekonajúce úrady


Ako môže účastník konania bojovať proti nečinnosti správneho orgánu?


Účastník konania je oprávnený podať v zmysle § 250t Občianskeho súdneho poriadku žalobu na súd, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.


Tiež môže podať podnet prokurátorovi, ktorý je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo jeho nečinnosťou.


Bližšie pozri manuál k tejto téme.


Má účastník konania nárok na náhradu škodu, ktorá mu vznikla nečinnosťou orgánu?


Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonnou nečinnosťou zodpovedá orgán podľa osobitného zákona - zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.


Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.


Prístup k informáciám


Kto si môže žiadať informácie?


Každý, pričom nie je potrebné preukazovať dôvod alebo záujem, prečo žiadateľ informáciu potrebuje


Na aké informácie mám právo?


Na všetky informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pokiaľ jej zverejnenie právne predpisy výslovne nevylučujú.


Čo to znamená že povinná osoba má informácie k dispozícii?


Informácia sa nachádza, alebo by sa zo zákona mala nachádzať, na úrade. Pritom nie je potrebné označiť presné pracovisko úradu.

Či úrad má mať informáciu k dispozícii môžeme určiť z troch zdrojov:

zákony, ktoré upravujú činnosť úradov (povinných osôb podľa info zákona)

z informácií, ktoré úrad o svojej činnosti aktívne zverejňuje

z evidencie žiadostí o informácie (Evidencia žiadostí podľa § 20 zákona o slobodnom prístupe k informáciám)

Povinná osoba však na základe žiadosti nemusí informácie zháňať, niečo preverovať, či operatívne žiadané informácie získavať.

Ak povinná osoba požadovane informácie nemá k dispozícii ale vie, kde možno informácie získať, postúpi žiadosť do 5 dní príslušnej povinnej osobe. V opačnom prípade vydá rozhodnutie o nesprístupnení informácií.


Ako si treba žiadať informácie – čo musí obsahovať žiadosť?


Ktorej povinnej osobe je žiadosť určená, kto žiadosť podáva, ktorých informácií sa týka a aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá všetky štyri predpísané náležitosti, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby ju doplnil a poučí ho ako. Na doplnenie stanoví povinná osoba lehotu, nie však kratšiu ako 7 dní.

Pri podávaní žiadosti je dobré požiadať o písomné potvrdenie podania a to aj v prípade ústnej alebo telefonickej žiadosti.


Čo mám robiť, ak mi úrad informácie nesprístupní?


V lehote do 15 dní podať odvolanie na úrade, ktorý žiadané informácie nesprístupnil alebo prístup k nim obmedzil (poskytol žiadateľovi len časť informácie). Ak informácia nebude sprístupnená ani na základe rozhodnutia o odvolaní, môže sa žiadateľ žalobou na súd domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia.


Je potrebné za informácie platiť?


Informácie musí povinná osoba sprístupniť bezodplatne s výnimkou úhrady materiálnych nákladov (napr. nosiče, papier na zhotovenie kópií). Výšku nákladov ustanovuje vyhláška Ministerstva financií SR.


Čo robiť v prípade, ak povinná osoba nesprístupnila celú požadovanú informáciu?


V prípade, že povinná osoba sprístupnila iba časť požadovanej informácie, je povinná o tej ostatnej časti (kde informácie nesprístupnila) vydať rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informácie. Táto povinnosť povinnej osobe vyplýva z § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého:


Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.


Nie je teda možné, aby povinná osoba len sprístupnila časť požadovanej informácie a k tej nesprístupnenej nevydala rozhodnutie. Preto, ak povinná osoba nevydala rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť časť požadovanej informácie, platí v tomto prípade, že povinná osoba vydala tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie.


Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti o informácie (8 pracovných dní). Takéto rozhodnutie je vždy nezákonné, keďže zákon ukladá povinnosť povinnej osobe písomne rozhodnúť o nesprístupnení informácie (hoci aj len časti) a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Fikciu rozhodnutia zákon vytvoril za tým účelom, aby sa žiadateľ proti nečinnosti povinnej osoby mohol odvolať.

Proti fiktívnemu rozhodnutiu, alebo proti riadnemu písomnému rozhodnutiu, ak bolo vydané, môžete podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia (alebo fiktívneho doručenia). Napr. ak bola žiadosť doručená úradu dňa 26.9.2011, potom majú na vydanie rozhodnutia 8prac.dní (6.10.). AK nebolo dourčené rozhodnutie, platí, že bolo doručené fiktívne, a to 3.den od uplynutia lehoty, teda dňa 9.10.2011. Do 24.10. 2011 musíte podať odvolanie.


Ak teda povinná osoba nevydala riadne rozhodnutie o nesprístupnení časti informácií, musíte podať odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. Ak ste už zmeškali lehotu na podanie odvolania, neodporúčame podávať takú istú žiadosť tou istou osobou, lebo sa to považuje už za rozhodnutú vec a úrad vtedy nemusí konať. Odporúčame, ak máte o tie isté informácie záujem, aby podala žiadosť nejaká iná osoba a Vy si môžete ustrážiť plynutie lehôt a vyzvať úrad, aby vydal rozhodnutie aj vtedy, ak nesprístupní aj len časť požadovanej informácie.


Petície


Môžu petíciu zostaviť, podpisovať alebo propagovať neplnoleté osoby ?


V zásade petíciu môžu zostaviť, organizovať a podporiť aj maloleté osoby. Musí však ísť o takú petíciu, ktorá je svojou povahou primeraná rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Určite nie je problém, ak maloleté osoby organizujú a podpisujú petíciu za zachovanie školy, zriadenie kultúrneho strediska a pod. Nemôžu však organizovať a podpisovať petície týkajúce sa napr. volebných vecí. Aktívne volebné právo je viazané na vek 18 rokov, a preto podpis maloletého pod petíciu požadujúcu napr. účasť tej ktorej politickej strany vo voľbách, by bol považovaný za neplatný (z tohto dôvodu u takýchto petícií sa uvádza aj rodné číslo podpisujúceho).


Môžu petície podpisovať osoby vo výkone trestu alebo vo väzbe ?


Áno, takéto osoby môžu petície nielen podpisovať, ale aj organizovať, zostavovať a podávať.


Aké náležitosti musí mať petícia?


Petícia je listina adresovaná príslušnému orgánu, ku ktorej sa pripájajú tzv. podpisové hárky s podpismi. Podpisové hárky môžu, ale nemusia obsahovať text petície. Ak text petície nie je priamo na podpisovom hárku, musí byť každý hárok označený tak, aby bolo z neho jasné, akú petíciu osoby podporujú (napríklad uvedením názvu petície – Petícia za záchranu Centra voľného času). Každá petícia musí byť označená slovom „petícia“.


Na každom podpisovom hárku musí byť uvedené


• meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá petíciu zostavila, alebo osoby, ktorá je určená na styk s orgánom verejnej správy (ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa tieto údaje o všetkých jeho členoch)

• meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a podpis jednotlivcov, ktorí petíciu podporili. Na petícii netreba uvádzať dátum narodenia, s výnimkou tých petícií, kde sa ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebo vek osôb podporujúcich petíciu, ide napr. o petíciu za vyhlásenie miestneho referenda, za vznik politickej strany, za umožnenie účasti politickej strany vo voľbách do NR SR alebo petíciu na voľbu nezávislých kandidátov do samospráv miest a obcí .


Ak nie je súčasťou podpisového hárku text petície, musí byť možnosť oboznámiť sa s obsahom petície inak. Text petície môže byť napr. zvýraznený na plagáte alebo môže byť k dispozícii okoloidúcim na letákoch.


Možno zbierať podpisy na zhromaždeniach, mítingoch a demonštráciách, alebo rôznych verejných kultúrnych podujatiach?


Ako už bolo povedané, petičné právo nepodlieha povoľovaciemu alebo oznamovaciemu konaniu. V prípade organizovaných kultúrnych podujatí (napr. vo vnútri plateného priestoru) však na umiestnenie stolíka s petičnými hárkami je potrebný súhlas majiteľa, nájomcu priestoru alebo usporiadateľa. Pokiaľ ide o zhromaždenia, demonštrácie a mítingy občanov, tieto môžu byť sprevádzané petičnými akciami, prípadne z takéhoto zhromaždenia môže petícia vzísť. Aj takéto petície musia spĺňať vyššie uvedené náležitosti. Naviac, ak petícia priamo vzišla zo zhromaždenia, musí na nej byť uvedené, z akého zhromaždenia vzišla a ako bola zhromaždením schválená. Zvolávateľ zhromaždenia v takomto prípade bude plniť funkciu petičného výboru.


Čo sa môže stať, keď niekto podpisy na petícii falšuje ?


Falšovanie podpisov na petíciách, ktoré sa týkajú volebných vecí alebo referenda, je trestným činom. Ak sa takéto falšovanie preukáže, páchateľ (aj návodca, organizátor, pomocník) by mal byť trestne stíhaný a potrestaný súdom. Falšovanie podpisov na iných petíciách trestným činom nie je, avšak aj tu v prípade preukázania falšovania alebo „čiernych duší“ na petícii sa takéto podpisy považujú za neplatné.


Ako sa petícia vybavuje?


Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Ak sa na základe podanej petície zistili nedostatky, orgán, ktorý petíciu vybavuje, ich musí odstrániť. Za týmto účelom určí kto, akým spôsobom a v akej lehote prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení petície zápisnicu.


Výsledok prešetrenia a vybavenia petície úrad písomne oznámi tomu, kto ju podal, a to do tridsiatich pracovných dní. Ak túto lehotu nemožno dodržať, úrad oznámi, že petícia bude vybavená v ďalšej tridsaťdňovej lehote.


Čo sa stane, ak petíciu podám na nesprávnom orgáne?


Ak orgán, ktorý petíciu prijal, nie je oprávnený ju vybaviť, postúpi ju do desiatich pracovných dní tomu orgánu, ktorý má jej riešenie v kompetencii. O postúpení petície musí byť podávateľ upovedomený. Ak vznikne spor o príslušnosť na vybavenie petície, orgán verejnej správy, ktorý petíciu prijal, ju bezodkladne postúpi na rozhodnutie Úradu vlády Slovenskej republiky. Úrad vlády Slovenskej republiky do desiatich pracovných dní od jej doručenia určí, ktorý orgán bude petíciu alebo jej časť vybavovať a kto bude koordinovať jej vybavenie; Úrad vlády Slovenskej republiky môže rozhodnúť, že petíciu vybaví sám.


Zhromaždenia


Čo treba urobiť, aby som mohol zorganizovať zhromaždenie?


Najmenej 5 dní pred termínom plánovaného zhromaždenia (najskôr však 6 mesiacov predo dňom konania) je potrebné podať oznámenie príslušnej obci, kde sa má zhromaždenie uskutočniť. Oznámenie v kratšej lehote úrad môže (a nemusí) prijať. V prípade, že úrad oznámenie neprijme, išlo by o neoznámené zhromaždenie a zvolávateľ by sa dopustil priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Oznámenie má predpísané náležitosti a odporúčame ho podať doporučenou poštou alebo osobne, medzi 8:00 a 15:00 v pracovných dňoch (to je minimálna doba, v ktorej obec musí prijímať oznámenia).


Aké práva a povinnosti má organizátor zhromaždenia?


Organizátor, resp. čiže zvolávateľ zhromaždenia, je oprávnený pozývať na účasť na zhromaždení, požiadať obec aby pozvánku na zhromaždenie vylásila miestnymi rozhlasom, požiadať o pomoc obec, štátne orgány a organizácie a požiadať políciu aby zhromaždeniu poskytla ochranu.


Aké povinnosti má organizátor zhromaždenia?


Organizátor, resp. čiže zvolávateľ zhromaždenia, musí oznámiť konanie zhromaždenia v lehote a spôsobom, ktorý ukladá zákon, poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia, zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov, riadiť priebeh zhromaždenia aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia, dávať záväzné pokyny usporiadateľom, dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval a nakoniec zhromaždenie ukončiť.


Aké povinnosti majú účastníci zhromaždenia?


Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny organizátora, zdržať sa všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia, pokojne sa rozísť po ukončení zhromaždenia, bez meškania opustiť miesto zhromaždenia, nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny, alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, nesmú mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim identifikáciu, ak je proti nim vykonávaný služobný zákrok polície a policajt ich na odkrytie tváre vyzval.


Aký postup sa odporúča v prípade, ak zhromaždenie rušia provokatéri alebo násilníci?


Ak osoby, ktoré rušia priebeh zhromaždenia neprístojným správaním, treba požiadať o opustenie zhromaždenia aj za spolupráce s políciou. V prípade, že zhromaždenie ruší početná skupina osôb, treba zasiahnuť už v zárodku „protiakcie“, napríklad upozornením, že využívate zhromažďovacie právo a toto právo nemožno rušiť „protizhromaždením“, ktoré ani nebolo oznámené. Ak to nejde, treba požiadať o pomoc políciu. Treba však zdôrazniť, že prejavy nesúhlasu s priebehom zhromaždenia, vztýčenie protestných plagátov a pod., pokiaľ tieto prejavy nie je sú neprístojné (neslušné, vulgárne...) alebo pokiaľ skandovanie fyzicky neznemožní priebeh zhromaždenia, nemožno považovať za nezákonné rušenie zhromaždenia, ale výkon ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania. Každý vzniknutý problém treba posudzovať individuálne, pričom platí, že na zhromaždení máme právo prejavovať svoj názor, ale nemáme právo znemožniť jeho priebeh. V takom prípade môže ísť o neoprávnené vniknutie do zhromaždenia a o priestupok zo strany provokatérov aj tým, že robia na tom istom mieste neoznámené zhromaždenie.


Kedy možno zhromaždenie zakázať alebo rozpustiť?


Zakázanie aj rozpustenie zhromaždenia sú možné len z dôvodov výlučne uvedených v zákone. O zákaze zhromaždenia rozhodne obec najneskôr do 3 dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie. Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie ukončil, ak sa tak nestane, oznámi účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Je potrebné, aby zástupca obce všetkým účastníkom zrozumiteľne oznámil dôvody na rozpustenie a upozornil na následky neuposlúchnutia výzvy. Ak zhomaždenie nebolo zakázané a nebolo ani ohlásené, možnosť rozpustiť ho závisí od toho, či nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz.


Môže byť spontánne zhromaždenie (nikým nezvolané a neorganizované) kedykoľvek rozpustené?


Nie ani takéto zhromaždenia, ktorými občania spontánne reagujú na závažné udalosti, nemožno rozpustiť bezdôvodne. Dôvody, pre ktoré môžu byť rozpustené sú rovnaké ako pri neohlásených zhromaždeniach, čiže ak nastali okolnosti odôvodňujúce jeho zákaz .


Aké má právomoci polícia a aké obec?


Obec aj polícia majú právomoci a povinnosti súvisiace so zabezpečením poriadku počas a po konaní zhromaždenia. Obec môže na miesto konania zhromaždenia vyslať svojho zástupcu, ktorému je organizátor povinný umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné rozpustenie zhromaždenia. Obec je povinná oznámiť polícii konanie zhromaždenia a tiež to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, a to bezodkladne po doručení oznámenia o uskutočnení zhromaždenia alebo po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia. Obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja. Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve organizátora, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Za neprítomnosti zástupcu obce môže takýmto spôsobom rozpustiť zhromaždenie aj policajt. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Ak je obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo políciu, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.


Čo treba robiť, ak obec zhromaždenie neoprávnene zakáže?


Do 15 dni od doručenia rozhodnutia obce o zákaze zhromaždenia môže zvolávateľ podať opravný prostriedok na súde. Pre konanie platia obdobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov. Opravný prostriedok nemá odkladný účinok, ale súd môže na požiadanie rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia.


Občianske združenia


Môže združenie vykonávať zárobkové aktivity?


Môže, avšak iba v súlade so svojím poslaním celý zisk získaný prostredníctvom zárobkových aktivít musí byť použitý na činnosť združenia v súlade s jeho cieľmi. Aj združenie, ak vykonáva zárobkové aktivity, musí splniť predpisy na úseku podnikania (napr. musí mať živnostenský list a pod.).


Ako postupovať ak člen nesúhlasí s rozhodnutím niektorého z orgánov združenia?


Ak ide o rozhodnutie, ktoré je v rozpore so stanovami alebo zákonom a nie je možné dosiahnuť nápravu podľa stanov (neexistuje už opravný prostriedok), môže člen požiadať okresný súd o preskúmanie takého rozhodnutia. Lehota na podanie návrhu je 30 dní odo dňa, keď sa člen o rozhodnutí dozvedel, najneskôr však 6 mesiacov odo dňa rozhodnutia. (§ 15 zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb.)


Ako sa preukazuje štatutár združenia?


Ustanovenie štatutárneho orgánu, resp. človeka/ľudí, ktorí sú oprávnení konať v mene združenia, prebieha v súlade so stanovami (najčastejšie je štatutár volený jedným z orgánov združenia). O každej zmene štatutára, obdobne ako o zmene stanov, je potrebné informovať ministerstvo do 15 dní. V prípade štatutára nie je potrebné prikladať kolok. Ministerstvo potvrdí oznámenie s menom, priezviskom a podpisom štatutára pre účely zastupovania združenia navonok.


Čo robiť, keď Ministerstvo vnútra nechce zaregistrovať stanovy?


Je potrebné preveriť, či doklady, ktoré ste zaslali ministerstvu, obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Ak je z vašej strany všetko v poriadku a ministerstvo žiada veci idú nad rámec zákona (napr. doplnenie informácií v stanovách), postupuje v rozpore so zákonom. V takom prípade odporúčame zreteľne vykomunikovať, že ministerstvo na takýto postup nemá oporu v zákone. Následne, ak ministerstvo stále odmieta registráciu, požiadajte, aby o tom vydalo rozhodnutie a proti tomuto rozhodnutiu podajte opravný prostriedok na Najvyššom súde.

Do úvahy prichádzajú aj postup podľa zákona o sťažnostiach alebo o prokuratúre.


Čo sú povinné náležitosti stanov?


Náležitosti stanov určuje zákon č. 83/1990 Zb. v § 6, ods. 2 a sú to:

  • názov
  • sídlo
  • cieľ
  • orgány a spôsob ich ustanovovania a funkcionári oprávnení konať v mene združenia
  • ustanovenia o organizačných jednotkách (ak sú zriadené)
  • zásady hospodárenia
  • práva a povinnosti členov združenia (§ 3 ods. 3 zákona)

Viac informácií o povinných náležitostiach stanov nájdete tu.


Zásahy a rušenia


Čo sa rozumie pod vyvlastnením?


Vyvlastnením sa rozumie:

- prechod vlastníckeho práva k pozemkom alebo k stavbám,

- obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám,

- zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom alebo k stavbám.


Za akých podmienok môže dôjsť k vyvlastneniu?


V zmysle ústavy môže k vyvlastneniu dôjsť iba:


- na základe zákona (ide predovšetkým o stavebný zákon, ktorý upravuje podmienky a presný postup pri vyvlastňovaní)

- v nevyhnutnej miere (t.j. vyvlastnenie môže postihnúť len takú časť nehnuteľností, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu zámeru, kvôli ktorému sa vyvlastňuje),

- vo verejnom záujme (t.j. treba preukázať, či sa vyvlastňuje pre činnosť, ktorej realizáciu možno považovať za verejný záujem),

- za primeranú náhradu (ktorá môže byť poskytnutá v peniazoch alebo napr. vo forme náhradného pozemku).


Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade by išlo o neústavné vyvlatnenie, a teda o neústavný zásah do vlastníckeho práva. Podrobnosti vyvlastnenia týkajúce sa podmienok a procesu vyvlastňovacieho procesu upravuje predovšetkým stavebný zákon č. 50/1976 Zb.


Mám nárok za vyvlastnenie na náhradu?


Vyvlastňovanie sa vždy musí uskutočniť za náhradu. Náhrada sa poskytne:


- v peniazoch,

- iným spôsobom na základe dohody s pôvodným vlastníkom alebo na základe osobitného zákona (napr. poskytnutím náhradného pozemku za vyvlastňovaný pozemok – vyvlastňovaný v tým však musí súhlasiť, v tom prípade má tento spôsob prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch),

- vo vecnom plnení – za právo zodpovedajúce vecnému bremenu.


Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška na základe znaleckého posudku, pričom za primeranú sa považuje trhová cena. Trhovou cenou sa rozumie cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.


Ak sa vyvlastňuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, primeranou náhradou sú náklady, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania stavby alebo pozemku. Naopak, ak sa vo vyvlastňovacom konaní zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, poskytne sa za obmedzenie vlastníctva pozemku alebo stavby náhrada, ktorá zodpovedá rozsahu tohto obmedzenia.


Náhradu poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastňuje, a teda na koho prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti (alebo v prospech koho sa zriaďuje právo vecného bremena).


V prípade stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá určuje osobitný zákon (č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá) je stavebník povinný vyplatiť pôvodnému vlastníkovi náhradu za vyvlastnený pozemok do 21 pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.


Okrem náhrady za vyvlastňovaný pozemok sa pôvodnému vlastníkovi vyvlastnenej nehnuteľnosti poskytne aj náhrada účelne vynaložených nákladov za presťahovanie hnuteľného majetku na nové miesto.


Môžem napadnúť rozhodnutie o vyvlastnení ?


Proti rozhodnutiu o vyvlastnení možno podať odvolanie vo všeobecnej 15-dňovej lehote, ktorá sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie treba adresovať prvostupňovému stavebnému úradu.


Odvolacie rozhodnutie možno preskúmať súdom. Žalobu treba podať v lehote 2 mesiace odo dňa doručenia odvolacieho rozhodnutia. Vecne príslušným je krajský súd podľa sídla žalovaného orgánu. Žalobu môže podať účastník vyvlastňovacieho konania (vyvlastňovaný), ktorý predtým podal neúspešne odvolanie. Žalobca musí označiť rozhodnutie / postup stavebného úradu, ktoré namieta, musí určiť, v akom rozsahu toto rozhodnutie napadá, a tiež uviesť dôvody, pre ktoré tvrdí, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca musí zároveň označiť, ktoré jeho práva boli vo vyvlastňovacom konaní poškodené. V konaní musí byť žalobca zastúpený advokátom (okrem prípadov, kedy má právnické vzdelanie on sám, alebo v prípade právnických osôb ich zamestnanec / člen). Súdne konanie je dvojstupňové, t.j. proti rozhodnutiu krajského súdu možno podať odvolanie, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.


Ako sa môžem chrániť pred hlukom z okolia?


Všeobecnú ochranu pred zásahmi hlukom do pokojného života upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 127 ods. 1 OZ „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“


Práve posledné citované ustanovenie OZ predstavuje základnú úpravu súboru oprávnení a povinností spojených s vlastníctvom veci, ktoré sa v teórii i praxi označujú pojmom „susedské práva“. Ustanovenie § 127 ods. 1 OZ predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa odvíjajú priamo od vlastníctva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom.


Základným obsahom susedského obmedzenia vlastníckeho práva je premisa, podľa ktorej vlastník veci je povinný zdržať sa každého takého konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Z nej teda vyplýva, že pred použitím právnej ochrany zaručenej ustanovením § 127 ods. 1 OZ je potrebné ustáliť, ktorý subjekt je povinný zdržať sa konania, kto je obťažovaným resp. ohrozovaným subjektom, či došlo k obťažovaniu nad mieru alebo či došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv.


Ako sa chrániť pred hlukom zo stavby?


Okrem všeobecnej ochrany poskytovanej Občianskym zákonníkom právne predpisy poskytujú v rôznych oblastiach ochranu pred hlukom.


V oblasti stavebníctva zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní stavebnom poriadku v § 43d ods. 6 stanovuje základné požiadavky na stavby z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami. Podľa tohto ustanovenia sa stavba musí navrhnúť a postaviť tak, aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti neprekročili úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie, aby im umožnili spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých podmienkach.


Podľa § 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej vytvorili podmienky pohody pri spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí a zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné a pracovné prostredie, a to aj na susedných pozemkoch a stavbách. Najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií v stavbách ustanovuje osobitný predpis.


Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečovala v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti hluku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho priestoru, hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove, nárazovému hluku, hluku z technického a technologického vybavenia a zariadenia budovy, nadmernému hluku v poli odrazených vĺn (dozvuk). Pri zabezpečovaní ochrany stavby proti vonkajšiemu hluku od dopravy sa musia prednostne uplatňovať urbanistické opatrenia pred opatreniami chrániacimi jednotlivé stavby. Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby zabezpečovala ochranu okolia proti hluku zo zdrojov vnútri stavby alebo spojených so stavbou.


V prípade pochybností o dodržaní požiadaviek na výstavbu a hroziacom alebo existujúcom obťažovaní hlukom sa môže každý obrátiť s návrhom na Slovenskú stavebnú inšpekciu, ktorá vykonáva hlavný štátny stavebný dohľad nad dodržiavaním všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, ako aj základných požiadaviek na stavby.

VIA IURIS - Centrum pre práva občana

sídlo: Radničné námestie 9, 902 01 Pezinok, tel./fax: 033 / 641 25 75

regionálna kancelária: Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048 / 415 41 02, fax: 048 / 415 31 88

e-mail: info@viaiuris.sk