Aliancia Fair-play a VIA IURIS v tento symbolický deň slávnostne odovzdali ocenenia Biela Vrana 2011 trom statočným občanom
17. Nov. 2011
Bielymi Vranami 2011 sa stali: ochranca prírody „na dôchodku“ z Považskej Bystrice, účtovníčka z malej obce pri ukrajinských hraniciach, ktorá stratila prácu a sudkyňa, ktorá sa vzoprela zásahu do svojho rozhodovania.
Biela Vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Udeľuje sa ako poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt, či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko, rôzne príkoria, či zažiť odsúdenie.
"Bez Bielych vrán by náš svet ľudí bol omnoho chudobnejší. Som preto rád, že im môžeme dnes vzdať hold. Myslím si, že ak by ich odvaha povzbudila aj ďalších občanov, bolo by to prínosné pre nás všetkých. Ďakujeme tiež všetkým partnerom ocenenia za ich podporu, " uviedol pre médiá výkonný riaditeľ VIA IURIS Martin Štoffa.
V tomto roku sa Biela Vrana udeľovala po štvrtýkrát. Programová riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk v súvislosti s tohtoročnými laureátmi uviedla: „Tento rok je po prvý raz súčasťou ocenenia aj smútok, pretože sme sa nestihli pani sudkyni Laukovej poďakovať, kým žila. Je to memento, ktoré by nás malo popchnúť, aby sme vzácnych ľudí chránili, pretože potrebujú našu podporu. Tak ako ďalší dvaja laureáti, o ktorých príbehu sa všeobecne nevie.“
Laureátov pre 4. ročník ocenenia vybrala porota, ktorá hodnotila nominácie predložené organizátormi. Jej členmi pre tento ročník boli: laureát Bielej Vrany 2010 - kníhkupec Marek Božík, podpredseda českého Ústavného súdu Pavel Holländer, historik Ivan Kamenec, novinár Juraj Kušnierik, básnik, esejista a kazateľ Daniel Pastirčák, laureát Bielej Vrany 2010 - lesník Ján Mičovský a publicista a spisovateľ Martin Milan Šimečka.
Sošky pre ocenených vytvoril už po tretí raz uznávaný výtvarník Fero Guldan na mieru pre každého z laureátov.
Podrobné informácie z tohto, ale aj predchádzajúcich ročníkov nájdete na: www.bielavrana.sk
Ocenenie má svoju stránku aj na Faceboku: http://www.facebook.com/Bielavrana
Organizátori ocenenia
Aliancia je nezávislé, nestranícke občianske združenie, ktoré od roku 2002 monitoruje verejnú správu a pozerá sa politikom na prsty. Zverejňuje prípady zneužitia funkcií a verejných peňazí.
VIA IURIS – Centrum pre práva občana
VIA IURIS je občianske združenie, ktoré od roku 1993 pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. Prispieva k tomu, aby štátne orgány konali zodpovedne a zúčastňuje sa na reforme slovenského súdnictva.
Podrobné príbehy ocenených
ERIKA LAKATOŠOVÁ
Erika Lakatošová bola zamestnankyňou Obecného úradu v obci Ruská. Ide o drobnú obec s malým počtom obyvateľov (okolo 580 ľudí) nachádzajúcu sa v okrese Michalovce, kúsok od hraníc s Ukrajinou.
Pani Lakatošová mala ako administratívna pracovníčka na starosti aj účtovníctvo obce. Všimla si, že starosta László Lakatos vyberá tisíce eur z obecných prostriedkov bez toho, aby ich využitie podložil dokladmi.
Poslanci starostu opakovane upozorňovali, že výbery a platby v obchodoch s bankomatovou kartou obce nevyúčtoval. Ten zareagoval svojsky a kartu pred ich zrakmi „roztrhal“ s tým, že už ju nepotrebuje. Koncom roka 2008 ho poslanci písomne vyzvali, aby obci vrátil vyše 12 tisíc €. Napriek tomu, že peniaze sľúbil uhradiť, neurobil tak. Začiatkom januára 2009 ale podpísal, že uznáva svoj záväzok voči obci.
Starosta neskôr tvrdil, že peniaze boli určené na spoločný projekt s maďarskou obcou Nyírcsászári. Nie je však jasné, prečo ak išlo o obecný projekt, starosta podpisoval, že uznáva svoju osobnú podlžnosť voči obci. Rovnako nie je jasné, prečo nepreviedol peniaze na projekt naraz, ale vyberal ich z bankomatu postupne počas niekoľkých týždňov. Zahmlený ostáva aj dôvod, prečo potom, čo sa projekt údajne neuskutočnil, opäť nevrátil peniaze vcelku, ale v dvoch splátkach a navyše znovu v hotovosti.
Podľa pani Lakatošovej starosta peniaze bez vyúčtovania vyberal aj naďalej. Starostovi pred nástupom do funkcie skrachovala stavebná firma a mal údajne vážne finančné problémy. Pani Lakatošová bola presvedčená, že aj to je dôvod, prečo používa prostriedky obce na osobné účely (napr. na opravu auta). Rozhodla sa pred svojvoľným hospodárením starostu „nezatvárať oči“ a v auguste 2009 podala trestné oznámenie. V tomto kroku ju podporili aj štyria poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí sa k trestnému oznámeniu pripojili.
Vyšetrovateľ následne začal trestné stíhanie a obvinil starostu zo sprenevery. Neskôr obec vyzval, aby si nechala vypracovať audit hospodárenia za rok 2009. Audítorka uviedla, že starosta má voči obci nevyúčtovaný dlh vo výške viac ako 6 tisíc €. Vyšetrovateľ však z jej správy „nevyčítal“, že starosta obci dlží peniaze a zastavil trestné stíhanie s odôvodnením, že sa skutok nestal, nakoľko nebolo preukázané, že si tieto prostriedky skutočne prisvojil. Rozhodnutie oprel len o výpoveď starostu, ktorý vyhlásil, že boli použité pre potreby obce. Počas vyšetrovania poslanci prijali uznesenie, v ktorom starostovi zakázali kartu používať. Napriek tomu urobil ešte ďalšie tri výbery – údajne sa pomýlil.
Vo februári 2010 starosta pani Lakatošovú z hodiny na hodinu vyhodil. Do 15 minút si mala zbaliť veci a opustiť pracovisko. Dôvodom malo byť údajné úmyselne vedenie účtovníctva proti jeho osobe. Pani Lakatošová výpoveď vnímala ako pomstu a obrátila sa na súd kvôli nezákonnej výpovedi. Starosta však údajne nechodí na pojednávania, tie už odročili šesťkrát.
László Lakatos bol v novembri 2010 opäť zvolený za starostu obce Ruská.
Pani Lakatošová sa snaží aj naďalej získať dôkazy v prípade, ktoré by dávali nádej na opätovné začatie trestného stíhania. Starosta však údajne odmieta podľa infozákona sprístupniť niektoré dokumenty obce, ktoré by potenciálne mohli do prípadu vniesť viac svetla. Poslanci, ktorí boli v minulosti podpísaní pod trestným oznámením, sa už o prípad bližšie nezaujímajú a 20 mesiacov nezamestnaná Erika Lakatošová ostáva v boji sama.
Erika Lakatošová bola ocenená za dôslednú ochranu verejných zdrojov, vytrvalosť aj napriek tomu, že v úsilí ostala sama a nepodľahnutie tlaku.
MARTA LAUKOVÁ
Marta Lauková ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I na jar 2009 rozhodovala o väzbe L.CH., člena medzinárodného prevádzačského gangu. Pred rozhodnutím jej predsedníčka súdu Gabriela Buľubášová poslala cez sekretárku lístok s textom „CH. - PREPUSTIŤ? AK SA DÁ!!!“. Následne jej telefonicky povedala, že ide o požiadavku z ministerstva spravodlivosti.
Marta Lauková rozhodla tak, že dotyčný z väzby prepustený nebol. Hoci jej toto rozhodnutie pre formálnu chybu odvolací súd zrušil, zamietnutie žiadosti Lauková pri opätovnom rozhodovaní potvrdila a druhé rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd.
Po rozhodnutí začalo sudkyňu Laukovú na súde šikanovať vedenie okresného súdu (kontrola príchodu, vytýkanie nedostatkov, účelové zmeny rozvrhu práce, a pod.) a hoci sa špecializovala na trestné právo, bola preradená z trestného úseku na občianskoprávny. Na jeseň 2009 sudkyňa Lauková podala na políciu trestné oznámenie za ovplyvňovanie pri rozhodovaní. Po viacerých krátkodobých PN ostala od septembra 2009 dlhodobo práceneschopná s častými hospitalizáciami.
Keď svoju kauzu v septembri 2009 sudkyňa medializovala, vtedajšia ministerka spravodlivosti Viera Petríková odvolala predsedníčku súdu Gabrielu Buľubášovú a novou predsedníčkou súdu sa stala Helena Kožíková, ktorá bola členkou Súdnej rady SR.
Nová predsedníčka súdu pokračovala v krokoch svojej predchodkyne voči sudkyni Laukovej a v máji 2010 na jej návrh prestala Súdna rada vyplácať sudkyni Laukovej nemocenské dávky (pre údajnú účelovú práceneschopnosť). Súdna rada rozhodla bez ústneho vypočutia sudkyne Laukovej - z uznesenia rady sa nedá zistiť, aké boli dôvody jej rozhodnutia, takže toto rozhodnutie je netransparentné a nepreskúmateľné.
Od júla 2010 jej prestali byť vyplácané akékoľvek dávky a k 2. augustu bol Marte Laukovej na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok prerušený výkon funkcie sudcu.
V júli 2010 došlo k rapídnemu zhoršeniu zdravotného stavu sudkyne, ktorá ostala odkázaná na pomoc dcéry. Po zástave srdca ostala v kóme a 5. septembra 2010 zomrela. Počas kómy jej dcéra požiadala Súdnu radu o zrušenie rozhodnutia o zastavení vyplácania príplatku k nemocenským dávkam.
Súdna rada svoje rozhodnutie zrušila až po smrti sudkyne. Helena Kožíková považovala rozhodnutie spätne vyplatiť príplatok za nesprávne a aj po smrti sudkyne Laukovej trvala na stanovisku, že práceneschopnosť bola účelová. Na jeseň 2010 špeciálny prokurátor a polícia zastavili vyšetrovanie s konštatovaním, že konanie Buľubášovej nebolo snahou ovplyvniť rozhodovanie Laukovej.
Marta Lauková podpísala vyhlásenie sudcov „Päť viet“ (september 2009) a patrila k signatárom nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ (apríl 2010).
Príbehu sudkyne Marty Laukovej sa venuje aj dokument režisérky Zuzany Piussi "Nemoc tretej moci" (2011).
Marta Lauková bola ocenená za odvahu pri presadzovaní sudcovskej nezávislosti napriek politickému tlaku a osobnému šikanovaniu.
IVAN CEHELSKÝ
Ivan Cehelský je dôchodca z Považskej Bystrice a bývalý pracovník okresného úradu životného prostredia. Aktívne vystupoval na ochranu chránenej oblasti Strážovských vrchov a podával podnety proti veľkoplošnému výrubu lesa v oblasti.
Ivan Cehelský sa angažoval proti rozšíreniu zvernice zo 70 na 240 hektárov. Oplotená zvernica po svojom rozšírení takmer znemožnila migráciu zveri v nadregionálnom biokoridore. Pozemok je vo vlastníctve spoločnosti Biely potok, akciová spoločnosť. Pán Cehelský vo veci podal podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia a na prokuratúru.
Za veľkoplošný výrub stromov na sídlisku Hliny v Považskej Bystrici podal pán Cehelský podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia a na prokuratúru. Za výrubom stála firma RAVEN a.s., ktorá požiadala o zmenu územného plánu. Majiteľovi pozemku bola Obvodným úradom životného prostredia za vyrúbanie 5 stromov s obvodom nad 50 centimetrov uložená v priestupkovom konaní pokuta. Slovenská inšpekcia životného prostredia po ohliadke nezačala správne konanie, nakoľko „nie je možné ... preukázať výrub drevín, na ktoré by sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody“.
Vo firme Biely potok, akciová spoločnosť a RAVEN a.s. pôsobí ten istý človek - Ing. Ľubomír Harvánek z Považskej Bystrice.
Pánovi Cehelskému z nezistených príčin vyhorela chata v obci Osturňa pri Kežmarku. Z chaty, na ktorej dlhé roky relaxoval, ostalo iba torzo. Keďže nebola poistená, prišiel o svoje celoživotné úspory. Za nevyjasnených okolností mu roztĺkli okná na byte v Považskej Bystrici a neskôr zhorelo aj auto jeho syna. Podľa pána Cehelského útoky súvisia s jeho angažovaním vo verejných veciach v kraji.
Ivan Cehelský sa napriek pokročilému veku a výrazne negatívnym aktivitám voči jeho osobe a majetku naďalej zaujíma o dianie vo svojom okolí.
Ivan Cehelský bol ocenený za vytrvalé angažovanie sa v ochrane prírody napriek pokročilému veku a viacnásobným útokom na jeho majetok, ktorými mu boli spôsobené značné škody.
„Odovzdávanie ocenenia Biela Vrana 2011 podporili: CEF, Dobrá krajina, OSI, agentúra Pohoda a ZSE-Distribúcia, a.s., člen skupiny e-on.“
