Analýza združenia VIA IURIS obsahuje požiadavky na kvalitu súdnych rozhodnutí
30. Nov. 2011
Právnici spolupracujúci so združením VIA IURIS pripravili analýzu týkajúcu sa kvality súdnych rozhodnutí, ktorej cieľom je zhrnutie požiadaviek Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a to s poukazom na existujúcu súdnu prax. Pomocou odkazov na konkrétne prípady sformulovali pravidlá, ktoré by mal každý súd pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia dodržiavať.
Závery a odporúčania analýzy:
Podľa analýzy je možné z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyvodiť napríklad nasledujúce požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia:
• súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci, teda musí uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument účastníka konania je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným spôsobom vyrovnania sa s argumentom,
• argumenty uvádzané súdom v súdnom rozhodnutí si nesmú navzájom odporovať,
• súd je povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia v obdobnej veci, od rozhodnutí vyšších súdov alebo od názorov právnej vedy, ktorými argumentujú účastníci konania,
• rozhodnutie musí byť logické a musí logicky vyplývať z právnej normy,
• pri použití neurčitých právnych pojmov nachádzajúcich sa v právnych predpisoch (napr. „hrubá nedbalosť“, „výnimočné okolnosti“, „verejný poriadok“, „dôvody hodné osobitného zreteľa“, „hanobenie“) musí súd tieto pojmy dostatočne konkrétne vysvetliť – a teda jeho argumentácia musí obsahovať dostatočný počet „myšlienkových krokov“, ktoré „premosťujú“ tieto neurčité pojmy s konkrétnou situáciou, v ktorej sa neurčitý pojem aplikuje.
Prečo analýza vznikla
Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou jeho akceptovateľnosti a legitimity. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a občania majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné.
V právnom štáte zohrávajú kľúčovú úlohu súdy. Ich úlohou je byť strážcami dodržiavania zákonov, ústavy a základných práv. Súdy majú byť nezávislé od zákonodarnej aj výkonnej moci a zároveň sú nezávislé aj od výsledku demokratických volieb. Logicky tu preto vyvstáva otázka, kto bude „strážcom“ samotných strážcov zákonov a ústavy. Možnosť odbornej i širokej verejnosti posudzovať odôvodnenia rozhodnutí súdov a argumenty použité v týchto odôvodneniach, diskutovať o nich a prípadne ich aj kritizovať, je jediný možný spôsob verejnej kontroly súdov.
V praxi sa však v odôvodnení súdnych rozhodnutí stále stretávame s rôznymi nedostatkami. Stáva sa, že v odôvodnení súd iba popíše skutkový stav prípadu, odcituje ustanovenia právneho predpisu a následne konštatuje, že z uvedených ustanovení „vyplýva“ určitý záver, často uvedené formulkou „a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia“. Z rozhodnutia však vôbec zrozumiteľne nevyplýva, prečo sudca použil citované ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach určitého prípadu vykladal práve týmto spôsobom.
Nie je tiež zriedkavosťou, že sa súdy vôbec nezaoberajú pre vec významnými argumentmi, ktoré prednesú účastníci konania. Súdy sa tiež často nerešpektujú povinnosťou vykladať ustanovenia právnych predpisov v súlade s ústavnými a ľudskými právami.
Ďalším problémom je rozpornosť rozhodovania súdov. Niekedy dokonca aj rôzne senáty toho istého súdu rozhodujú v podobných prípadoch rozdielne, alebo často neodôvodnia, prečo sa odklonili od rozhodnutí Najvyššieho súdu v rovnakej veci. Rozhodnutia súdov bývajú aj vnútorne rozporné, kedy súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú, prípade súd uvádza zmätočné či nezrozumiteľné argumenty alebo argumenty, ktoré vôbec nie sú pre konkrétny právny problém relevantné.
Požiadavky na odôvodnenie súdnych rozhodnutí súdu stanovujú rozhodnutia Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Ústavný súd SR už vydal mnoho rozhodnutí, ktorými zrušil rozhodnutia iných súdov z dôvodu, že boli nedostatočne odôvodnené, a tým porušili ústavné právo na spravodlivý proces. Podobne Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahovalo dostatočné odôvodnenie.
Celé znenie analýzy nájdete tu.
Analýza je výsledkom projektu, ktorý podporilo Britské veľvyslanectvo v Bratislave.
VIA IURIS je občianske združenie, ktoré od roku 1993 pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. Prispieva k tomu, aby štátne orgány konali zodpovedne a zúčastňuje sa na reforme slovenského súdnictva.
Pre viac informácií kontaktujte prosím:
Peter Wilfling, právnik spolupracujúci s VIA IURIS, 0904 217 833, wilfling@changenet.sk.
