výkonná riaditeľka VIA IURIS

Zuzana Aimaq-Fialová sa narodila v r. 1972. Štúdium sociológie absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, postgraduálne štúdium na Graduate School for Social Research vo Varšave. Titul PhD. získala v Inštitúte politických štúdií Poľskej akadémie vied vo Varšave.

Pracovala ako výskumníčka v agentúre FOCUS, kde sa zaoberala najmä problémami občianskej spoločnosti, politickej kultúry a národnostných menšín. Na tú tému napísala aj niekoľko publikácií. V rokoch 1997-2003 žila a pracovala vo Varšave, v Helsinskej nadácii pre ľudské práva, kde bola spoluautorkou a vedúcou programu Human Rights Training Center zameraného na nácvik praktických zručností v oblasti obhajoby a presadzovania ľudských práv. Centrum realizovalo vzdelávacie programy „na mieru“ najmä pre adresátov z krajín bývalého ZSSR a to zároveň predstaviteľov štátnych orgánov a inštitúcií, ako aj občianskej spoločnosti (monitoring ľudských práv, občianske kampane, právo vo verejnom záujme, strategické plánovanie, mierové riešenie konfliktov, metodika vzdelávania v oblasti ľudských práv, apod.).

Spolu s vlastným tímom špecializovaných odborníkov realizovala desiatky školení, tréningov a konzultácií v takmer 20 krajinách Európy a Ázie. Pomáhala tiež pri realizácii viacerých výskumných projektov v oblasti ľudských práv v týchto krajinách (napr. monitoring ľudských práv pacientov psychiatrických nemocníc v Ruskej Federácii), ale aj v Poľsku (monitoring práce okresných súdov, monitoring dodržiavania ľudských práv políciou, monitoring prístupu k spravodlivosti, atď.).

V r. 2004-2006 pracovala v Afganistane, najskôr ako civilná konzultantka pre ľudské práva a občiansku spoločnosť v nemeckom Provinčnom rekonštrukčnom tíme ISAF-NATO v Kunduze (Severovýchodný región), neskôr ako konzultantka pre ľudské práva, rodové otázky a občiansku spoločnosť nemeckej rozvojovej agentúry Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit (GTZ). Realizovala niekoľko vzdelávacích projektov pre miestnu inteligenciu, učiteľov a komunitných pracovníkov, realizovala tiež konzultačnú činnosť (napr. pre Afgánsku nezávislú komisiu pre ľudské práva), ale aj priamu advokáciu v extrémnych prípadoch porušovania ústavných práv. Pre GTZ vypracovala a zaviedla do praxe stratégiu pre prácu so ženskými mimovládnymi organizáciami. O svojich skúsenostiach z terénu mala možnosť hovoriť ako expertka na zasadaní Severoatlantickej rady v Bruseli v júni 2005.

Na Slovensku pracovala ako nezávislá konzultantka pre ľudské práva, medzinárodnú bezpečnosť a rozvojovú pomoc. Medzi jej klientov patrili rezorty zahraničných vecí, obrany, vnútra. Pracovala pre agentúry OSN, ako aj pre slovenské mimovládne organizácie. Bola napr. vedúcou tímu expertov realizujúcich výskum situácie obchodovania s ľuďmi v SR pre Úrad pre drogy a kriminalitu OSN. Okrem odborných publikácií je autorkou mnohých populárnych článkov v slovenskej tlači na tému ľudských práv a rozvojovej pomoci. Podrobný životopis

Pavol Žilinčík sa narodil v roku 1968, Právnickú fakultu UK v Bratislave absolvoval v roku 1991, po jej skončení pracoval v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V roku 1993 bol jedným zo zakladateľov Centra pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA, dnes VIA IURIS – Centrum pre práva občana), kde pracoval ako právnik a lektor na programoch právneho vzdelávania. Pôsobil v občianskych kampaniach ako napríklad „Tretí sektor SOS“, ktorá bola zameraná ochranu právneho prostredia mimovládnych organizácii pred reštriktívnymi krokmi vtedajšej vlády. Aktívne sa podieľal na príprave zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V rokoch 1995-1997 bol členom expertnej skupiny pre zhodnotenie Direktívy Európskej komisie o prístupe k environmentálnym informáciám, v rokoch 1999-2000 pracoval na doporučeniach pre implementáciu Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti na rozhodovaní a prístupe k súdom vo veciach životného prostredia), do Slovenskej legislatívy. V roku 2000 sa stal výkonným riaditeľom VIA IURIS. Bol zodpovedný za koordináciu a manažment programu. Budoal tím právnikov, ktorí spolutvoria a realizujú jednotlivé aktivity programu Právo vo verejnom záujme. Zastupoval niekoľko prípadov z oblasti ochrany ľudských práv a životného prostredia (pomoc obyvateľom a obciam, ktoré mali byť nútene vysťahované pri výstavbe vodných diel, pomoc obyvateľom pri ochrane kvalita ich života ohrozenej priemyselným znečistením, atď.)

Bol lektorom viacerých vzdelávacích programov pre aktivistov, obete porušovania ľudských práv, študentov právnických fakúlt, právnikov a sudcov, najmä v oblasti prístupu k spravodlivosti.

Je členom ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide), absolvoval viacero zahraničných stáží a pracovných pobytov v USA (ELAW, Environmental Law Institute). Zúčastil sa sympózia o rozvoji Public Interest Law v Oxforde (Veľká Británia) a v Durbane (Juhoafrická republika). V roku 2004 pôsobil ako lektor kurzu New York University s názvom Global Public Service Lawyering na Stredoeurópskej Univerzite v Budapešti. Viedol semináre a workshopy o úlohe práva a občianskych právnych iniciatív pri transformácií spoločnosti v Pekingu, Ulanbátare. V spolupráci Asia-Europe Foundation realizoval prednáškové turné o prístupe k spravodlivosti a posilňovaní občianskych aktivít v Indii, Kambodži, Laose a Indonézii.

Je autorom a spoluautorom viacerých publikácii:

• „Acces to Environmental Information in Europe“, časť „Slovak republic“, Kluwer Law, Londýn, 1996
• „Doors to Democracy – Current Trends and Practices in Public Participation in Environmental Decision Making“, Regional Environmental Centre, Budapest, 1998
• „Právo na informácie o životnom prostredí – Občiansky sprievodca získavaním informácii od úradov a inštitúcii“, spoluautor, CEPA, 1999
• „Ako sa rodí zákon – Legislatívny proces a úloha občana v ňom“ spoluautor, CEPA, 1999
• „Právo pre každého“ časť „Trestné právo“, spoluautor, Nadácia otvorenej spoločnosti, 1998
• články a analýzy procesu EIA (Posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a rozhodovacích procesov v časopisoch Daphne – Inštitútu pre aplikovanú ekológiu, 1998, 1999

fundraisorka a projektová manažérka VIA IURIS 

Dana Mareková sa narodila v roku 1972, právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončila v roku 1999 a následne absolvovala ročný pobyt na Columbia Law School v New Yorku v rámci programu Public Interest Law Initative pre právnikov zo Strednej a Východnej Európy. Počas štúdia pracovala v súkromnej advokátskej kancelárii. Po ukončení štúdia sa podieľala na projekte zameranom na zvýšenie informovanosti mladých ľudí o ich právach v rámci Nadácie pre občiansku spoločnosť. Od roku 2000 pracuje ako právnička a rozvojová manažérka v združení VIA IURIS. Poskytuje právne konzultácie, pripravuje podania a tréningy, koordinuje legislatívne aktivity a medzinárodnú spoluprácu. V rámci rozvoja programu zabezpečuje fundraising a budovanie samofinancovania programu. Je spoluautorkou brožúry „Ako založiť občianske združenie“ a prispela časťou o právnom prostredí pre samofinancovanie do príručky pre MVO komunitného typu. V roku 2003 získala štipendium od OSI, Budapest (program LGI) na výskumnú štúdiu o udržateľnosti „watchdog“ MVO na Slovensku.

Je členkou ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide). Spolupracovala na vytvorení medzinárodnej siete MVO zaoberajúcich sa environmentálnym právom Európskej Únie, Justice & Environment, v ktorej zastupuje združenie VIA IURIS vo výkonnom výbore. V roku 2002 bola spoluzakladateľkou Únie Materských Centier na Slovensku, kde je stále aktívnou členkou poradného výboru. Pôsobí v poradnom výbore pôžičkového programu nadácie Pontis, ktorá udeľuje pôžičky mimovládnym organizáciám. V roku 2005 sa stala členkou správnej rady Greenpeace CEE. Absolvovala niekoľko zahraničných stáží a tréningov na témy EÚ právo (Amsterdam, Brusel), samofinancovanie (Budapest), medzinárodný networking (Brusel, Sofia). Ako dobrovoľníčka pracovala v niekoľkých MVO zameraných na ochranu životného prostredia a ľudských práv v USA a v Kanade – Legal Aid, Brooklyn; Make the Road by Walking; Greenpeace Canada; Western Canada Wilderness Comittee.

finančný manžér VIA IURIS

Ako analytik a konzultant poskytuje konzultácie, komplexné strategické poradenstvo a pripravuje úradné podania pre skupiny občanov a jednotlivcov v oblastiach: územné plánovanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), územné konanie, vyvlastňovanie, stavebné konanie, občianska participácia na úrovni miestnych samospráv. V týchto témach sa zapája aj do legislatívnych aktivít a publikuje.

Narodil sa v roku 1971, štúdium informatiky absolvoval v roku 1994 a následne sa podieľal na vzniku a prevádzke slovenskej akademickej internetovej siete SANET. V roku 1997 sa ako medzinárodný pozorovateľ OBSE zúčastnil na parlamentných voľbách v Bosne a Hercegovine. V roku 1998 začal pracovať v medzinárodnej IT spoločnosti, kde viedol projektové tímy, zodpovedal za projektový kontroling a manažment kvality. O svoje skúsenosti sa delil pri výchove študentov ako vedúci viacerých diplomových prác. Od roku 2003 spolupracuje s občianskym združením VIA IURIS, kde zodpovedá za riadenie finančných záležitostí.

Dlhodobo sa venuje programu mimosúdneho riešenia sporov a mediácie. Poskytuje služby ako mimosúdny mediátor zapísaný v zozname mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR. Do sfér jeho záujmu patria aj témy komunálnej politiky, prístupu k informáciám a boja proti korupcii.

vedúca kancelárie VIA IURIS

Lenka Kompišová sa narodila v roku 1978, Obchodnú akadémiu, odbor Medzinárodný marketing absolvovala v roku 1996. Hneď po skončení začala pracovať v súkromnej firme, kde mala na starosti chod firmy po ekonomickej, administratívnej a personálnej stránke. V roku 2003 popri práci ukončila štúdium Ekonomiky a manažmentu mimovládnych organizácií na Ekonomickej fakulte a v roku 2004 štúdium Environmentálnej výchovy na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2001 pôsobila v občianskom združení Pospolitosť pre harmonický život (Zaježová). V občianskom združení VIA IURIS pracuje od roku 2004 ako vedúca kancelárie.