Ochrana pred nečinnosťou úradov
Hoci naša ústava aj medzinárodné dokumenty garantujú občanovi, že jeho vec má byť spravodlivo a bez zbytočných prieťahov prerokovaná, v praxi tomu nie je vždy tak. Orgány verejnej moci často v zjavnom rozpore so zákonom nekonajú tak ako by mali a sú vo veci nečinné. Zákon definuje nečinnosť ako nekonanie bez vážneho dôvodu takým spôsobom, ako to ustanovuje príslušný právny predpis.
Nečinnosť štátneho orgánu má najčastejšie podobu:
- pasivity štátneho orgánu vo veciach predložených mu na rozhodnutie
- nevykonávania predpísaných úkonov
- vykonávania zbytočných úkonov nad rámec zákona
- zbytočných prieťahov v konaní bez existencie nejakej prekážky
- tvrdenej nepríslušnosti na konanie a rozhodnutie
- tvrdeného nedostatku právomoci
- nedodržiavania ustanovených procesných lehôt
Proti nečinnosti orgánu verejnej moci sa možno brániť podaním žaloby na súd, v ktorej je potrebné označiť nečinný orgán a opísať akým spôsobom je vo veci nečinný. Zákon vyžaduje, aby účastník pred podaním žaloby využil dostupné prostriedky nápravy - spravidla pôjde o riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky, sťažnosť či podnet na prokuratúru.
Orgán tvrdiaci svoju nepríslušnosť na konanie
V rôznych konaniach sa môžete stretnúť aj s takým prípadom nečinnosti, kedy bude štátny orgán tvrdiť, že nie je na konanie príslušný a preto odmietne vykonávať vo veci úkony. Dokonca sa môže stať, že nezákonne odstúpi vec na konanie inej inštitúcii.
Nečinnosť krajského úradu
Nečinnosť orgánu verejnej moci môže mať rôzne formy a podoby. V tomto prípade krajský úrad "maskoval" svoju nečinnosť tak, že nad rámec zákona vyžadoval od účastníka splnenie ďalších a ďalších podmienok na vybavenie jeho žiadosti.
Súvisiace právne predpisy
Ústava Slovenskej republiky (články 46 a 48)
Občiansky súdny poriadok (piata časť - správne súdnictvo)
Zákon o sťažnostiach
Zákon o prokuratúre
Partneri a projekty
