Nečinnosť krajského úradu

V prípade súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia, organizácia VIA IURIS pomohla Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK pri dlhotrvajúcom boji s obštrukciami Krajského úradu v Prešove. Úrad neustále vyžadoval splnenie ďalších a ďalších zjavne nezákonných podmienok, s cieľom zabrániť vyhláseniu rezervácie. Nezákonný stav ukončilo až uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/15/2003. Súd ním prikázal krajskému úradu podpísať zmluvu o vyhlásení súkromného chráneného územia „Vlčia“, ktoré následne vzniklo ako prvé súkromné chránené územie na Slovensku.

„Z článku 48 ods. 2 ústavy tiež vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému slovenská republika pristúpila, upravuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Je nepochybné, že tento článok „Dohovoru“ sa týka súdu, jeho aplikácia je však použiteľná a využívaná nielen v súdnom konaní, ale aj v prípadoch výkonu správy, kde kompetencia je daná správnemu orgánu...

V danom prípade krajský súd po oboznámení sa s príslušným administratívnym spisom...dospel k záveru, že žalovaný Krajský úrad v Prešove nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a preto návrhu žalobcu vyhovel...

Postupom správneho orgánu, ktorý je preskúmateľný v správnom súdnictve, je jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákoni. Pod činnosťou rozumieme aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postupom správneho orgánu sa podľa ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. rozumie aj jeho nečinnosť. Tou je pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené. Účelom citovaného ustanovenia bolo zrýchlenie vydávania rozhodnutí v čo najkratších lehotách, ale aj postupu orgánov verejnej správy...

Účelom zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé užívanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability...

Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku 1, okresný úrad životného prostredia (krajský úrad) uzavrie s vlastníkom pozemku písomnú dohodu o vyhlásení súkromného chránenného územia a o rozsahu práv a povinností pri zabezpečovaní jeho ochrany (§ 22 ods. 2 citovaného zákona). Je nesporné, že žalovaný orgán verejnej správy v konaní nepostupoval podľa zásad uvedených v hore citovaných zákonných ustanoveniach a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia...“

(z uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1S/15/2003)