Investičné zmluvy Hyundai a Kia

Ministerstvo hospodárstva odmietlo poskytnúť zmluvy týkajúce sa pôžičky a dotácie pre investíciu KIA Motors a Hyundai Mobis, pričom dôvodilo, že zmluvy a iné súvisiace materiály podliehajú utajeniu. Žiadateľom informácií bola mimovládna organizácia, ktorá v tomto a ďalších prípadoch poukazuje na nehospodárne nakladanie s prostriedkami daňovníkov. Na základe našich žalôb Najvyšší súd rozhodol, že nesprístupnenie materiálov o dotáciách a investičných zmlúv bolo protizákonné. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž 97/2004 ako aj rozsudok sp. zn. 3 Sž 98/2004 totiž okrem iného znovu potvrdili zásady, podľa ktorých informácia môže byť nesprístupnená iba z dôvodov uvedených v zákone a rozhodnutie nesprístupniť informáciu musí byť dostatočne zdôvodnené.

„...V danom prípade predmetom žiadosti o informácie bol materiál predložený na rokovanie vlády. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. vláda je povinná zverejniť texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložaných na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh. Žalovaný vo svojom rozhodnutí bližšie neuvádza okolnosti označenia obsahu požadovaného materiálu za štátne tajomstvo prípadne služobné tajomstvo, ku ktorému žiadateľ nemá prístup...

...Požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle §§ 46 a 47 správneho poriadku by spĺňalo len také rozhodnutie, v ktorom by boli uvedené skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdiť, či informácie nachádzajúce sa v požadovanom materiáli boli utajené v súlade so zákonom a či nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie sa zakladá na skutočnostiach predpokladaných ustanovením § 8 zákona. Rozhodnutie o rozklade týmto požiadavkám zákona nezodpovedá. Nezaoberá sa ani dôvodmi uvedenými v rozklade žalobcu, pričom dôvody rozkladu súd považuje za právne relevantné. Žalobca v rozklade poukázal na dôvodnosť svojich pochybností o tom, že požadovaný materiál nespĺňa kritériá bodu 26 Prílohy I cit. vyhlášky. Podľa názoru súdu pre posúdenie otázky, či utajenie požadovaného materiálu zodpovedá požiadavkám zákona, si mal orgán rozhodujúci o rozklade zadovážiť odborné stanovisko kompetentného orgánu (NBÚ)...“

(z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sž 97/2004)

„...Podľa poznatkov súdu, požadované zmluvy (kópie) tvoria rozsiahly a členený dokument s viacerými prílohami, obsahujú rad ujednaní rôzneho charakteru zoradených v určitom logickom slede, zodpovedajúcom dohode troch zmluvných strán... Podľa názoru súdu však povinná osoba podľa zákona o informáciách nemôže odmietnuť informácie, ktoré sú obsahom zmluvy či iného dokumentu, s poukazom na jeden prípadne dva aspekty (napr. obchodné tajomstvo a dôverný charakter informácií), ak čo len jedna časť zmluvy či iného dokumentu, alebo jednotlivé informácie, nemajú taký charakter... Žalovaný preto nemal právny podklad na absolútne odmietnutie sprístupnenia informácií vyplývajúcich zo zmlúv s poukazom na obchodné tajomstvo a dôverný charakter zmlúv ako celku, pretože sám nezdôvodnil, akými právnymi úvahami sa riadil pri posudzovaní predmetu žiadosti vo vzťahu ku každej jednotlivej časti zmluvy (dielčej otázke upravenej zmluvou), a tiež vo vzťahu k dokumentu, ktorý predložil na rokovanie vlády. Skutočnosť, že materiál neprešiel medzirezortným konaním sama osebe nie je dôvodom pre nesprístupnenie jeho obsahu, ak bol predložený na rokovanie vlády...“

(z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sž 98/2004)