Rôzne typy konaní s dopadom na prírodu – od výrubu drevín až po vyhlasovanie chránených území (podľa zákona č. 543/2002 Z. z.) sa môžu diať za účasti verejnosti. Účastníkom konania (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou) sa stane aj občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana prírody a krajiny, ak sa predpísaným spôsobom prihlási do takéhoto konania.

Stručne o konaní o ochrane prírody

Konkrétne konania, ktorých sa možno zúčastniť

Ako sa môže verejnosť zapojiť do konania

Aké má verejnosť možnosti a práva

Čo robiť, ak nie sú práva verejnosti rešpektované

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny stanovuje činnosti, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť prírodu a preto musia byť najprv posúdené alebo povolené štátnymi orgánmi.

Ak sa občianske združenie stane účastníkom konania (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou), má možnosť zistiť o konaní podrobné informácie, dozerať na dodržanie zákona a ovplyvniť výsledok konania v prospech ochrany prírody a zdravého životného prostredia.

Príslušným orgánom v konaní o ochrane prírody je:

• Obec - vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín
• Obvodný úrad životného prostredia – prevažne plní funkciu prvostupňového orgánu
• Krajský úrad životného prostredia – prevažne plní funkciu druhostupňového orgánu
• Slovenská inšpekcia životného prostredia – vykonáva štátny dozor, ukladá sankcie
• Ministerstvo životného prostredia – riadiaci orgán, prevažne tvorba koncepcií

Podľa zákona o ochrane prírody sa postupuje v mnohých konaniach. Ide napríklad o konania, v ktorých sa rozhoduje o

• vyhlasovaní chránených území
• výrube drevín
• postrekoch chemickými látkami alebo o použití pesticídov v chránených územiach
• udeľovaní povolenia na chytenie alebo usmrtenie chráneného živočícha (výnimky z ochrany chránených druhov)
• ťažbe v chránenom lese
• súhlase na vstup do chráneného územia mimo turistického chodníka alebo súhlase na vstup bicyklom mimo cyklotrasy
• povolení spoločných poľovačiek v rezerváciách alebo v chránených územiach
• povoleniach na masové podujatia v chránených územiach (festivaly, motorkárske preteky, hromadné turistické výstupy)
• súhlasoch na vypúšťanie rybníkov
• súhlasoch na zásah do biotopov
• vydávaní výnimiek zo všetkých zákonom zakázaných činností

Všetkých týchto konaní sa môže občianske združenie zúčastniť.

Účastníkom (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou) konaní vedených podľa zákona o ochrane prírody a krajiny môže byť občianske združenie, ak:

1. jeho cieľom je podľa stanov platných najmenej 1 rok ochrana prírody a krajiny,
2. písomne požiada orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené zákonom o ochrane prírody a krajiny,
3. písomne oznámi svoju účasť v konkrétnom konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia zaslaného orgánom ochrany prírody

Postup ako založiť občianske združenie upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Podrobnejšie informácie nájdete v publikácii „Ako založiť občianske združenie“.

Je potrebné, aby zo stanov vyplývalo, že cieľom občianskeho združenia je „ochrana prírody a krajiny“. Stanovy síce túto formuláciu nemusia obsahovať doslovne, avšak takouto formuláciou sa vyhnete prípadným komplikáciám. Ak boli stanovy zmenené, cieľ ochrany prírody a krajiny musí v stanovách byť najmenej rok.

Písomná žiadosť musí obsahovať:

• názov občianskeho združenia
• jeho sídlo
• identifikačné číslo
• meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia
• určenie typu konania, o ktorého začatí chce byť občianske združenie upovedomené (napr. „konania o výruboch drevín podľa § 46 - § 49 zákona o ochrane prírody a krajiny“ alebo ....“)
• prílohu k žiadosti: zaregistrované stanovy občianskeho združenia a ich zmeny

Na stiahnutie:

Vzor žiadosti upovedomenie o začatých konaniach

Vzor oznámenia o účasti v konaní

Orgán ochrany prírody (napr. obec), ktorému bola žiadosť občianskeho združenia doručená, je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o začatých konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Musí tak urobiť najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

 

VÝNIMKY:

Zákon však určuje niektoré výnimky. Občianske združenie nemôže byť účastníkom konania (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou), ak ide o tieto konkrétne konania:

• konanie o súhlase na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady (§ 44 ods. 2);
• konanie, v ktorom orgán ochrany prírody vydáva vyjadrenie ku konaniam vedených podľa iných zákonov (§ 9 – napr. ku konaniu o umiestnení stavby a k vydaniu stavebného povolenia, ku konaniu povolení banskej činnosti a pod.);
• vydanie súhlasu na prevod správy jaskyne alebo na prenechanie jaskyne do nájmu (§ 24 ods. 20);
• rozhodnutie o tom, či činnosť, ktorá môže mať vplyv na navrhované chránené vtáčie územie, na územie európskeho významu alebo na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, sa považuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov - vplyv takejto činnosti je potrebné posúdiť podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (§ 28a);
• určenie činnosti, ktorá sa môže považovať za činnosť „preukázateľne nevyhnutnú na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo“ (§ 29), na základe čoho neplatí zákaz tejto činnosti v druhom až štvrtom stupni ochrany;
• určenie ďalšieho nakladania s nájdenými chorými, poranenými, poškodenými alebo uhynutými chránenými živočíchmi (§ 35 ods. 7);
• vydanie potvrdenia o oznámení nálezu chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny (§ 38 ods. 4);
• vydanie oprávnenia na odber chránených nerastov a chránených skamenelín (§ 38 ods. 6);
• určenie lehoty na splnenie podmienok na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady (§ 44 ods. 13);
• konanie o určení kompetencie pre krajský úrad na povolenie výnimky zo zakázaných činností (§ 67 písm. i);
• určenie záchytného strediska na umiestnenie zhabaných, prepadnutých alebo zaistených chránených rastlín a chránených živočíchov (§ 45 ods. 10);
• vydanie súhlasu na označenie chráneného územia, zariadenia ochrany prírody a krajiny alebo chráneného stromu tabuľami s osobitným označením (§ 52 ods. 3);
• konanie o zápise osoby odborne spôsobilej na vyhotovenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny do zoznamu (§ 55) a konanie o jej vyškrtnutí z tohto zoznamu;
• rozhodovanie v pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh (§ 65 ods. 1 písm. i);
• konanie pri výkone kontroly o nariadení zachovania pôvodného stavu až do objasnenia veci, nariadenia vykonania opatrení na odstránenie zistených nedostatkov alebo o zakázaní alebo obmedzení vykonávania určitej činnosti (§ 71 ods. 5);
• konanie o zápise člena stráže prírody do zoznamu členov stráže prírody (§ 73) a konanie o jeho vyškrtnutí z tohto zoznamu (§ 78);
• konanie o náhrade škody spôsobenej živočíchmi (§ 97 až 102);
• konanie o priestupkoch a iných správnych deliktoch (§ 90 až § 93);
• konanie o zhabaní jedincov chránených druhov (§ 96).

Ak sa občianske združenie stane účastníkom* konania, má najmä tieto práva:

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

Ďalšie práva účastníka konania sú zakotvené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Ak sa dá občianske združenie zastúpiť v konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny inou osobou, jeho podpis na plnomocenstve musí byť overený.

* UPOZORNENIE

S účinnosťou od 1. 12. 2007 boli zákonom č. 454/2007 Z.z. zmenené ustanovenia § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V zmysle zmeneného znenia citovaného paragrafu sa už občianske združenia, ktorých cieľom podľa stanov je ochrana prírody a krajiny, nepovažujú za účastníka konaní podľa tohto zákona. Zákon im po novele priznáva len postavenie tzv. zúčastnenej osoby. Zúčastnenú osobu definuje § 15a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako inú osobu než účastník konania, ktorá sa zúčastňuje konania alebo jeho časti.

Práva a oprávnenia zúčastnenej osoby sú podstatne užšie ako práva účastníka konania. Zúčastnená osoba má:

• právo byť upovedomená o začatí konania
• právo byť upovedomená o iných podaniach účastníkov konania
• právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke
• právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia

Ďalšie práva môže zúčastnenej osobe priznať len osobitný zákon. Zúčastnená osoba však nemá právo podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie) a ani sa vo veci samej nemôže domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby na súd.

Odvolanie

Ak orgán ochrany prírody poruší práva účastníka konania alebo inak poruší zákon, môže účastník konania podať proti rozhodnutiu odvolanie.

Dôležité podmienky odvolania:

• Uviesť kto ho podáva a proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať napádané rozhodnutie napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Uviesť, prečo sa odvolanie podáva - všetky námietky účastníka a ich zdôvodnenie (zákon toto nestanovuje ako povinnosť, avšak máte vyššiu šancu, že sa orgán vašimi námietkami ozaj bude zaoberať)
• Dodržať lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia
• Podať na orgáne, ktorý napádané rozhodnutie vydal (prvostupňový orgán)

Odvolací orgán (druhostupňový orgán) musí vždy preskúmať celý prípad a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací orgán má tiež povinnosť zareagovať na námietky a dôvody uvedené v odvolaní (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní). Ak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, odvolací orgán ho spravidla zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ak sa odvolací orgán nestotožní s námietkami účastníka a nezistí ani iné porušenie zákona, zamietne odvolanie.  

Žaloba na súd

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už ďalej nemožno odvolať. V lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní však možno podať žalobu na súd.

Dôležité podmienky žaloby:

• Identifikovať napadnuté rozhodnutie o odvolaní, proti ktorému sa podáva žaloba (napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Identifikovať navrhovateľa (účastník konania – občianske združenie, ktoré podáva žalobu) a odporcu (odvolací orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní)
• Uviesť konkrétne dôvody, prečo navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné
• Dodržať 2-mesačnú lehotu od doručenie rozhodnutia o odvolaní
• Podať na príslušnom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní (ak rozhodnutie vydal napr. Krajský úrad v Nitre, príslušným súdom je Krajský súd v Nitre)
• Nájsť si advokáta, ktorý bude navrhovateľa zastupovať – v tomto konaní pred súdom musí byť účastník zastúpený advokátom
• Zaplatiť súdny poplatok 2000 Sk na príslušnom súde (stačí po výzve súdu).

Súd preskúma zákonnosť rozhodnutia a ak je rozhodnutie nezákonné, zruší ho a vráti celú vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aby o veci vykonal nové konanie a aby znovu rozhodol. Pritom musí orgán rešpektovať právny názor súdu. Ak súd žalobu zamietne, účastník konania sa môže odvolať na Najvyšší súd SR. Podmienky pre podanie odvolania na NS SR sú obdobné ako pri podávaní žaloby.  

Protest prokurátora

Nezákonné rozhodnutie, proti ktorému sa už nemožno odvolať (t.j. ktoré je právoplatné), možno napadnúť podnetom na prokuratúre.

Dôležité podmienky pre podnet na prokuratúru:

• Môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutím alebo postupom orgánu bol porušený zákon
• Lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• Môžete ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre, vybavenie však urýchlite ak ho podáte na príslušnej prokuratúre (ak rozhodnutie vydal napr. Krajský úrad v Nitre, príslušnou prokuratúrou je...??)
• Ak ste podnet podávali poštou, prokurátor vám do 10 dní potvrdí doručenie podnetu.

Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup. Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu. Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu. Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

Vzor podnetu na vydanie protestu prokurátora

Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

• Môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením
• Lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• Je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 500 Sk a právnické osoby 5000 Sk