Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (podľa zákona č. 24/2006 Z. z.) predchádza povoľovaniu vymedzených činností s výrazným dopadom na životné prostredie. Je dôležité, aby občania a ekologické mimovládne organizácie spravili niektoré úkony už v rámci tohto procesu, ak chcú mať možnosť ovplyvňovať povoľovanie.

Stručne o procese EIA

Konkrétne konania, ktoré podliehajú EIA

Ako sa môže verejnosť zapojiť do konania

Aké možnosti a práva má zainteresovaná verejnosť

Čo robiť, ak nie sú práva verejnosti rešpektované

Stavby a činnosti, ktoré môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie, zdravie a kvalitu života musia, ešte pred ich povolením, prejsť procesom posúdenia vplyvov na životné prostredie (tzv. procesom EIA – z anglického Environmental Impact Assessment) podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“).

Konkrétne stavby a činnosti, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a konkrétne konania o posudzovaní vplyvov stavieb a činností, ktoré v súčasnosti prebiehajú.

Konkrétne stavby a činnosti, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie nájdete v prílohe č. 8 zákona

Konkrétne konania o posudzovaní vplyvov stavieb a činností, ktoré v súčasnosti prebiehajú

Konania, ktoré podliehajú len povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie nájdete na stránkach MŽP SR

Občania môžu účinne ovplyvňovať rozhodovanie o stavbách vtedy, ak sú priamo dotknuté ich práva, napríklad vlastnícke právo k pozemku. Druhá možnosť ako sa verejnosť môže stať účastníkom (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou) konania je, že sa ako občianske združenie alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia zapojí už do procesu EIA.  

Občianske združenie

Aby občania mohli byť účastníkom (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou) povoľovacieho konania, ktoré nasleduje po EIA, musia

1. založiť občianske združenie na účel ochrany životného prostredia. Založiť ho musí skupina najmenej 250 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci (obec, kde sa má činnosť realizovať alebo ktorej územie môže byť zasiahnuté) a
2. v priebehu procesu EIA musí toto združenie podať písomné stanovisko k zámeru stavby alebo činnosti, a to do 21 dní od momentu informovania verejnosti o zámere zo strany dotknutej obce alebo v priebehu procesu EIA podať písomné stanovisko k správe o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to do 30 dní odvtedy, ako mu príslušný orgán (obvodný úrad životného prostredia alebo Ministerstvo životného prostredia) doručí tzv. záverečné zhrnutie správy o hodnotení,
3. a predložiť príslušnému orgánu (úradu vykonávajúcemu posudzovanie vplyvov – t.j. obvodnému úradu životného prostredia alebo Ministerstvu životného prostredia) a povoľujúcemu orgánu (úradu, ktorý rozhoduje o povolení – napr. stavebnému úradu) najneskôr s podaním písomného stanoviska aj doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia a na nahliadnutie predložiť aj podpisovú listinu, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia a podpis osôb, ktoré spoločné písomné stanovisko k podporujú.

Postup ako založiť občianske združenie upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Podrobnejšie informácie nájdete v publikácii „Ako založiť občianske združenie“. Odporúča sa, aby v stanovách občianskeho združenia bolo uvedené, že občianske združenie sa zakladá na účel ochrany životného prostredia pri konkrétnej navrhovanej činnosti.

Zámer obsahuje najmä základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia, základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti a návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky (§ 22 ods. 4 zákona o EIA).

Zámer je zverejnený na úradnej tabuli dotknutej obce. Na tabuli by zároveň mala byť informácia o dni, kedy bol zámer na úradnej tabuli zverejnený. Približne možno tento dátum zistiť aj na stránke Enviroportálu, a to podľa dňa, v ktorý bol zámer zaslaný dotknutej obci.

Správa o hodnotení činnosti obsahuje komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, a to vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia. Náležitosti správy o hodnotení sú uvedené v prílohe 11 zákona o EIA (§ 31 ods. 1 zákona o EIA).

Na to, aby sa občianske združenie stalo účastníkom (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou) konania o povolení činnosti, musí podať písomné stanovisko buď k zámeru činnosti alebo k správe o hodnotení. Nie je nevyhnutné podať písomné stanovisko aj k zámeru aj k správe o hodnotení.  

UPOZORNENIE!

Odporúčame sledovať celý EIA proces, jeho jednotlivé fázy a osobitne strážiť lehoty na podanie stanoviska. Príslušný orgán sa totiž o tom, že združenie vzniklo, nemusí dozvedieť a nemusí vedieť, že má doručiť združeniu tzv. záverečné zhrnutie správy o hodnotení na zaslanie stanoviska. Občianske združenie by teda malo upovedomiť príslušný orgán o tom, že existuje, že spĺňa zákonné požiadavky (a teda že je tzv. zainteresovanou verejnosťou) a požiadať ho o doručenie záverečného zhrnutia správy o hodnotení. Občianske združenie totiž musí podať stanovisko k správe o hodnotení do 30 dní od doručenia tohto záverečného zhrnutia.

Ekologická mimovládna organizácia

Účastníkom (od 1. 12. 2007 zúčastnenou osobou) konania o povolení stavby alebo činnosti sa môže stať i organizácia podporujúca ochranu životného prostredia, ktorá

1. má viac ako dvojročnú pôsobnosť
2. podá písomné stanovisko k zámeru stavby alebo činnosti, a to do 21 dní od momentu informovania verejnosti o zámere zo strany dotknutej obce.

Takouto organizáciou môže byť občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácie poskytujúca všeobecne prospešné služby alebo nadácia. Odporúča sa, aby mala táto organizácia v stanovách počas minimálne dvoch rokov stanovený ako cieľ ochranu životného prostredia alebo niektorej zo zložiek životného prostredia.

UPOZORNENIE!

Takáto ekologická mimovládna organizácia musí podať písomné stanovisko už k zámeru navrhovanej činnosti.

Ak podá písomné stanovisko až k správe o hodnotení činnosti, zúčastní sa síce procesu posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie, ale nebude mať právo byť účastníkom konania o povolení alebo nepovolení činnosti (napr. územného a stavebného konania podľa stavebného zákona).

Ak sa občianske združenie alebo ekologická mimovládna organizácia stane účastníkom* konania o povolení stavby alebo činnosti (napr. v stavebnom a územnom konaní podľa stavebného zákona, ktoré nasleduje po posudzovaní vplyvov na životné prostredie), má najmä nižšie uvedené práva:

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a  presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

Podľa niektorých zákonov môžu účastníci podať svoje námietky a pripomienky najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne (toto pravidlo platí napr. v územnom a stavebnom konaní – viď § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona).

Ďalšie práva účastníka konania sú zakotvené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

* UPOZORNENIE

S účinnosťou od 1. 12. 2007 boli zákonom č. 454/2007 Z.z. zmenené ustanovenia § 26 a § 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle zmeneného znenia citovaných paragrafov sa už občianske združenia podporujúce ochranu životného prostredia a ekologické mimovládne organizácie nepovažujú za subjekty, ktorých  právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. Výraznou zmenou, majúcou negatívny dopad na rozsah práv zainteresovanej verejnosti, je zmena ich postavenia z účastníkov konania na intitút tzv. zúčastnenej osoby. Zúčastnenú osobu definuje § 15a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako inú osobu než účastník konania, ktorá sa zúčastňuje konania alebo jeho časti.

Práva a oprávnenia zúčastnenej osoby sú podstatne užšie ako práva účastníka konania. Zúčastnená osoba má:

• právo byť upovedomená o začatí konania
• právo byť upovedomená o iných podaniach účastníkov konania
• právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke
• právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia

Ďalšie práva môže zúčastnenej osobe priznať len osobitný zákon. Zúčastnená osoba však nemá právo podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie) a ani sa vo veci samej nemôže domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby na súd.

V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie

Verejnosť má priamo v procese EIA len obmedzené možnosti.

Posudzovanie totiž nekončí úradným rozhodnutím, proti ktorému by bolo možné podať odvolanie alebo žalobu (ako je to pri rozhodnutí o povolení stavby alebo činnosti).Výsledkom posudzovania vplyvov je vypracovanie tzv. záverečného stanoviska, ktoré je iba jedným z podkladov v následnom konaní o povolení stavby alebo činnosti. Nie je dokonca ani záväzné, ale orgán rozhodujúci o povolení stavby alebo činnosti sa s ním musí vysporiadať a presvedčivo zdôvodniť, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil.

[V záverečnom stanovisku sa celkovo vyhodnotia vplyvy navrhovanej činnosti, uvedie sa, či sa odporúča alebo neodporúča realizácia navrhovanej činnosti, stanovia sa podmienky realizácie a uvedie sa požadovaný rozsah sledovania a vyhodnocovania vplyvov posudzovanej činnosti, plnenia stanovených podmienok a vyhodnocovania ich účinnosti a porovnávanie predpokladaných vplyvov so skutočným stavom.]

K porušeniu práv verejnosti v procese EIA dochádza napríklad v takýchto situáciách:

• Posudzujúci orgán nezdôvodní akceptovanie alebo neakceptovanie predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení
• Verejnosti nie je umožnené nahliadnuť do správy o hodnotení, robiť si z nej výpisy a kópie
• Občianskemu združeniu a mimovládnej organizácii, ktoré splnili zákonné podmienky nie sú doručené príslušné dokumenty
• Záznam z verejného prerokovania neodráža skutočnosť (je nepravdivý alebo neúplný)
• Verejnosť nie je dostatočne, v mieste obvyklým spôsobom informovaná v priebehu celého procesu  

Príklady porušenia zákona v procese EIA:

• Zámer alebo správa o hodnotení nemajú zákonné náležitosti alebo obsahuje iné vecné pochybenia (napr. údaje nezodpovedajú skutočnosti)
• Proces ignoruje niektoré z dotknutých obcí, ktorých činnosť tiež môže zasiahnuť
• Spracovateľ posudku nie je osobou odborne spôsobilou, dopustil sa výrazných manipulácií pri spracovaní posudku alebo sa podieľal na spracovaní správy o hodnotení
• Variantné riešenie je nevyvážene rozpracované, prípadne chýba nulový variant (ak to Ministerstvo životného prostredia nepripustilo) alebo v záverečnom stanovisku nie je uvedený odporúčaný variant
• Záverečné stanovisko nemá zákonné náležitosti

Ak boli porušené práva verejnosti alebo zákon procese EIA, nemožno podať odvolanie počas procesu, ale je potrebné tento nedostatok namietať v nasledujúcom konaní o povolení stavby alebo činnosti (napr. v územnom konaní o umiestnení stavby podľa Stavebného zákona).  

V konaní o povolení stavby alebo činnosti

Podľa zákona je povoľujúci orgán v každom konaní povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 zákona o správnom konaní). Jedným dôležitých z podkladov rozhodnutia o povolení stavby alebo činnosti sú aj dokumenty z procesu EIA (najmä záverečné stanovisko), ktoré musia:

• spĺňať všetky zákonné náležitosti
• byť vypracované v priebehu zákonného procesu posudzovania vplyvov, počas ktorého musia byť dodržané práva verejnosti.

Namietať nezákonnosť dokumentov EIA alebo procesu EIA je vhodné už pred vydaním rozhodnutia o povolení činnosti.

Povoľujúci orgán by mal následne požiadať orgán, ktorý vykonal posudzovanie vplyvov, aby odstránil nedostatky v dokumentoch, alebo aby jednotlivé fázy procesu EIA zopakoval (napr. ak sú dokumenty v rozpore so zákonom alebo ak boli v procese EIA porušené práva verejnosti).

Ak orgán rozhodujúci o povolení nezjedná nápravu nedostatkov a napriek tomu činnosť povolí, verejnosť (občianske združenie alebo mimovládna organizácia) môže proti rozhodnutiu o povolení podať odvolanie.

Dôvodom odvolania je, že orgán nezistil úplne skutočný stav veci, pretože vychádzal z nezákonných podkladov rozhodnutia. Dôvodom na podanie opravných prostriedkov je tiež porušenie práv účastníka povoľovacieho konania.

Opravné prostriedky, ktoré máte k dispozícii

Odvolanie

Ak orgán rozhodujúci o povolení navrhovanej stavby alebo činnosti poruší práva účastníka konania, inak poruší zákon alebo nenapraví porušenie zákona v procese EIA, môže účastník konania podať proti rozhodnutiu odvolanie.

Dôležité podmienky odvolania:

• Uviesť kto ho podáva a proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať napádané rozhodnutie napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Uviesť, prečo sa odvolanie podáva - všetky námietky účastníka a ich zdôvodnenie (zákon toto nestanovuje ako povinnosť, avšak máte vyššiu šancu, že sa orgán vašimi námietkami ozaj bude zaoberať)
• Dodržať lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia
• Podať na orgáne, ktorý napádané rozhodnutie vydal (prvostupňový orgán)

Odvolací orgán (druhostupňový orgán) musí vždy preskúmať celý prípad a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací orgán má tiež povinnosť zareagovať na námietky uvedené v odvolaní (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní). Ak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, odvolací orgán ho spravidla zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ak sa odvolací orgán nestotožní s námietkami účastníka a nezistí ani iné porušenie zákona, zamietne odvolanie.

Žaloba na súd

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už ďalej nemožno odvolať. V lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní však možno podať žalobu na súd.

Dôležité podmienky žaloby:

• Identifikovať napadnuté rozhodnutie o odvolaní, proti ktorému sa podáva žaloba (napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Identifikovať navrhovateľa (účastník konania – občianske združenie, ktoré podáva žalobu) a odporcu (odvolací orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní).
• Uviesť konkrétne dôvody, prečo navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné
• Dodržať 2-mesačnú lehotu od doručenie rozhodnutia o odvolaní ·         Podať na príslušnom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní (ak rozhodnutie vydal napr. Krajský úrad v Nitre, príslušným súdom je Krajský súd v Nitre)
• Nájsť si advokáta, ktorý bude navrhovateľa zastupovať – v tomto konaní pred súdom musí byť účastník zastúpený advokátom
• Zaplatiť súdny poplatok 2000 Sk na príslušnom súde (stačí po výzve súdu).

Súd preskúma zákonnosť rozhodnutia a ak je rozhodnutie nezákonné, zruší ho a vráti celú vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aby o veci vykonal nové konanie a aby znovu rozhodol. Pritom musí orgán rešpektovať právny názor súdu. Ak súd žalobu zamietne, účastník konania sa môže odvolať na Najvyšší súd SR. Podmienky pre podanie odvolania na NS SR sú obdobné ako pri podávaní žaloby.

Protest prokurátora

Nezákonné rozhodnutie, proti ktorému sa už nemožno odvolať (t.j. ktoré je právoplatné), možno napadnúť podnetom na prokuratúre.

Dôležité podmienky pre podnet na prokuratúru:

• Môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutím alebo postupom orgánu bol porušený zákon
• Lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• Môžete ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre, vybavenie však urýchlite ak ho podáte na príslušnej prokuratúre (ak rozhodnutie vydal napr. Krajský úrad v Nitre, príslušnou prokuratúrou je...??)
• Ak ste podnet podávali poštou, prokurátor vám do 10 dní potvrdí doručenie podnetu.

Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup. Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu. Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu. Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

• Môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením
• Lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• Je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 500 Sk a právnické osoby 5000 Sk