Návrh novela zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z. a zákona č. 402/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 68 sa v odseku 2 vkladá druhá veta, ktorá znie: „Návrh zákona nesmie obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona“.

Odôvodnenie:
Navrhujeme uvedeným spôsobom úplne zakázať prax. tzv. „prílepkov“ k návrhom zákonov. Všeobecne akceptovaný názor na to, že prax tzv. prílepkov predstavuje v legislatívnom procese významne negatívny a nežiaduci jav, nie je potrebné rozpisovať a zdôvodňovať. Napr. v ČR bola prax tzv. „prílepkov“ označená tamojším ústavným súdom ako neústavná a zákon, schválený takýmto spôsobom Ústavný súd ČR zrušil (rozhodnutie Pl. ÚS 77/06 zo dňa 15. 2. 2007, dostupné tu).

Podľa nášho názoru by v prípade tzv. „prílepkov“ mala byť právna úprava striktná a v duchu uvedeného nálezu Ústavného súdu ČR by mala úplne vylúčiť a zakázať takúto formu predkladania návrhov zákonov. Ak sa pripustí čo i len minimálna možnosť výnimky z pravidla zákazu prílepkov bude táto možnosť poslancami vždy zneužívaná, čo vidíme aj v súčasnosti – napriek tomu, že všeobecne je známe a akceptované, že „prílepky“ predstavujú negatívny a nežiaduci jav, niektorí poslanci takúto formu schvaľovania zákonov stále využívajú a schvaľujú sa zákony, o obsahu ktorých netuší vôbec nikto (napr. na poslednej parlamentnej schôdzi sa takýmto spôsobom vložilo do novely zákona o hospodárskej mobilizácii novela zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho).

V prípade, ak výnimočne bude potrebné nejaký zákon urýchlene zmeniť, navrhujeme, aby sa pre tento účel využíval inštitút skráteného legislatívneho konania, ktorý je v porovnaní s „prílepkami“ neporovnateľne transparentnejší.

2.

V § 68 sa v odseku 5 za slová „verejná diskusia“ vkladajú slová „alebo hromadná pripomienka verejnosti podľa osobitného predpisu“.

Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby sa pri predstavovaní návrhu zákona uviedla aj skutočnosť, či bola k návrhu zákona predložená hromadná pripomienka verejnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo je nepochybne forma verejnej diskusie, o ktorej musí navrhovateľ v zmysle súčasného znenia ustanovenia § 68 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku NR SR informovať a zhodnotiť ju. Zákon v súčasnosti odkazuje na verejnú diskusiu podľa čl. 119 písm. j) Ústavy SR, hoci tento inštitút sa prakticky nevyužíva. Naopak, verejnosť pozná a aj využíva podávanie tzv. hromadných pripomienok k návrhom zákonov, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá vláda.
Ak k niektorému vládnemu návrhu zákona bola podaná hromadná pripomienka verejnosti, ide nepochybne o skutočnosť, o ktorej by mali byť poslanci Národnej rady Slovenskej rady informovaní a pri svojom rozhodovaní o návrhu daného zákona by to mali vziať do úvahy.

3.

Za § 74 sa vkladá nový § 74a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠74a
Pripomienkové konanie

1) K návrhom zákonov, ktoré boli schválené v prvom čítaní, sa uskutočňuje verejné pripomienkové konanie, a to prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov podľa osobitného predpisu* (ďalej len „elektronický systém“). Pripomienky k návrhom právnych predpisov má právo podať každá fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „verejnosť“).

2) Lehota na zaslanie pripomienok k návrhu zákona je 15 pracovných dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po schválení návrhu zákona v prvom čítaní. Pripomienka musí spĺňať náležitosti pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu podľa tohto zákona.

3) Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického systému, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe na adresu kancelárie.

4) Osobe, ktorá podala pripomienku, môže predseda výboru určeného na prerokovanie návrhu zákona udeliť slovo na rokovaní výboru, ak o to požiada. Slovo sa udelí vždy, ak ide o zástupcu verejnosti k pripomienke, ktorú podporilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb.

5) V prípade, ak sa navrhovateľ, alebo niektorý z členov výboru stotožní s pripomienkou predloženou verejnosťou, predloží ju na rokovaní výboru ako pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k návrhu zákona.

* odkaz na Zákon o tvorbe právnych predpisov a o elektronickej zbierke zákonov“.

Odôvodnenie:
Navrhujeme v zákone upraviť pripomienkové konanie k návrhom zákonov, ktoré sú predmetom rokovania Národnej rady. Úprava by sa mala týkať možnosti pripomienkovania návrhov zákonov verejnosťou. Keďže vláda sa k poslaneckým návrhom zákonov vyjadruje aj v súčasnosti (§ 70 ods. 2), nie je pre pripomienkovanie štátnymi orgánmi potrebné vytvárať špeciálny režim. Verejné inštitúcie sa môžu do pripomienkového konania zapojiť rovnako ako iné právnické osoby.

Navrhuje sa, aby sa pripomienkové konanie k návrhom zákonov neuskutočňovalo pred ich predložením do parlamentu, ale až po ich schválení v prvom čítaní. Predíde sa tak pripomienkovaniu návrhov zákonov, ktoré nemajú reálnu šancu prejsť celým legislatívnym procesom. Návrh zohľadňuje aj odlišné kapacity ministerstiev a poslancov ako navrhovateľov zákonov.

Verejnosť by na zasielanie pripomienok mala rovnako ako v medzirezortnom pripomienkovom konaní pri návrhoch zákonov predkladaných vládou stanovenú lehotu 15 pracovných dní, v tomto prípade od schválenia návrhu zákona v prvom čítaní.

Analógiou rozporového konania (rokovanie o pripomienkach podaných v rámci tzv. medzirezortného pripomienkového konania k návrhom zákonov schvaľovaných vládou, medzi navrhovateľom a pripomienkujúcim subjektom, ktoré v súčasnosti upravujú legislatívne pravidlá vlády vo svojom čl. 14) by bolo právo zástupcu verejnosti predniesť pripomienky na rokovaniach príslušných výborov. Právo dostať slovo na rokovaní výboru by mal ten zástupca verejnosti, ktorý by reprezentoval hromadnú pripomienku, s ktorou by sa stotožnilo najmenej 500 fyzických osôb alebo právnických osôb.

Obdobná úprava nachádza aj v zákone č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v prípade schvaľovania všeobecne záväzných nariadení kraja. V tomto zákone je upravená možnosť podania tzv. spoločnej pripomienky (ak ju podporí aspoň 200 fyzických osôb s trvalým pobytom v kraji alebo právnických osôb so sídlom v kraji a splnomocní spoločného zástupcu). Takáto pripomienka oprávňuje toho, kto ju podal, dostať slovo na zasadnutí zastupiteľstva a samostatne túto pripomienku uviesť pred poslancami krajského zastupiteľstva v minimálnom časovom priestore 10 minút.

Obdobne, aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vo svojom ustanovení § 6 upravuje možnosť fyzických a právnických osôb (verejnosti) v stanovenej lehote podať k návrhu všeobecne záväzného nariadenia pripomienky. Tieto pripomienky musia byť vyhodnotené ešte pred schválením všeobecne záväzného nariadenia.

V prípade, ak by sa niektorí z poslancov, resp. navrhovateľ zákona stotožnili s niektorou z pripomienok, navrhujeme, aby ich mohli predložiť formou pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov. Podané pripomienky verejnosti v zmysle nášho návrhu musia spĺňať obsahové náležitosti pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov.

4.

V ustanovení § 77 ods. 2 sa vkladá druhá veta, ktorá znie: „Spravodajca informuje aj o pripomienkach verejnosti podaných v pripomienkovom konaní“.

Odôvodnenie:
V zmysle našich návrhov považujeme za logické, aby spravodajca k návrhu zákona informoval aj o pripomienkach, ktoré v pripomienkovom konaní predložila verejnosť (t.j. fyzické osoby alebo právnické osoby).

5.

V ustanovení § 78 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: „Správa obsahuje aj informáciu o pripomienkovom konaní.“.

Odôvodnenie:
V zmysle našich návrhov považujeme za logické, aby správa z rokovania výboru obsahovala aj informáciu o pripomienkach, ktoré v pripomienkovom konaní predložila verejnosť.

6.

Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý znie:

„§ 78a Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy

1) Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy musia byť v písomnej forme, musia byť odôvodnené a vyhotovené v súlade s legislatívnymi pravidlami. Z každého pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu musí byť zrejmé, ktorý poslanec ho podal. Každý podaný pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh sa zverejní na webovom sídle národnej rady.

2) V druhom čítaní, ani v treťom čítaní o návrhu zákona nemožno do jeho obsahu pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom doplniť novelizáciu iného zákona.

3) Ak sa v druhom čítaní predloží a schváli pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh podľa odseku 3, musí byť návrh zákona opätovne prerokovaný od prvého čítania.“

Odôvodnenie:
Rokovací poriadok neobsahuje legálnu definíciu pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu. V doterajšej praxi Národnej rady SR sa presadilo najširšie chápanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu ako akéhokoľvek podania označeného ako pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorým sa má v podanom návrhu zákona niečo zmeniť, doplniť alebo vypustiť. Zadefinovanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu a jeho presné vymedzenie by malo slúžiť na to, aby sa pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy posudzovali obsahovo a nie formálne.

V navrhovanom § 78a ods. 1 sú stanovené špeciálne požiadavky pre pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k návrhom zákonov z formálneho ako aj obsahového hľadiska. Základnou formálnou požiadavkou je písomná forma pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu a požiadavka, aby bol sformulovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami. Tradičnou formálnou požiadavkou pozmeňujúceho návrhu je aj jeho odôvodnenie, a to aj s ohľadom na § 96 ods. 1 rokovacieho poriadku. V súlade s požiadavkou transparentnosti rokovania Národnej rady SR o návrhu zákona sa tiež navrhuje, aby bolo pri každom pozmeňujúcom návrhu jasné, ktorý poslanec ho podal a aby bol každý pozmeňujúci návrh, aj neschválený vo výbore, zverejnený na internete, čo poslúži verejnosti pri hodnotení a posudzovaní činnosti a práce poslancov.

V súlade s našim návrhom a úplnom zákaze tzv. „prílepkov“ navrhujeme, aby sa tento zákaz nedal obchádzať prostredníctvom pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Navrhujeme preto, aby v priebehu rokovania o návrhu zákona na úrovni Národnej rady SR, bolo možno jeho obsah doplniť novelizáciou iného zákona prostredníctvom pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov len za splnenia podmienky, že takýto návrh bude prerokovaný opätovne od prvého čítania, aby mohla prebehnúť diskusia o tom, či ide o zmenu súvisiacu s návrhom zákona, a teda v súlade s nami navrhovaným § 68 ods. 2, alebo či ide o „prílepok“.

7.

V § 79 ods. 4 písm. b) sa na konci vypúšťa čiarka a vkladajú slová „a informáciu o pripomienkovom konaní,“

8.

V § 79 ods. 4 písm. d) znie:
„d) pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhovateľa zákona na základe pripomienkového konania usporiadané podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,“

Odôvodnenie k bodom 7 a 8:
V zmysle našich návrhov považujeme za logické, aby aj spoločná správa z výborov obsahovala informáciu o pripomienkovom konaní. Rovnako je potrebné, aby spoločná správa obsahovala aj tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré do nej boli zaradené na základe pripomienkového konania.

9.

V § 81 sa v odseku 2 vypúšťa druhá veta.

Odôvodnenie (čiastočne aj k bodu 12 a 13):
Zákon o rokovacom poriadku NR SR stanovuje pri prerokovaní návrhov zákonov v druhom a treťom čítaní lehoty, ktorých účelom je vytvárať podmienky pre schvaľovanie kvalitnej legislatívy a vyhnutie sa legislatívnym nepodarkom. Konkrétne ide o lehotu 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov národnej rade do hlasovania o návrhu zákona v druhom čítaní (§ 81 ods. 2), hlasovanie o rozdaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady najskôr na druhý deň po ich rozdaní (§ 83 ods. 4) a v prípade schválenia pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov v druhom čítaní prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní najskôr druhý deň po ich schválení (§ 84 ods. 2). Všetky tieto lehoty však možno skrátiť, ak to navrhne gestorský výbor alebo spoločný spravodajca. V realite dochádza veľmi často k skracovaniu týchto lehôt. Hoci zákon stanovuje ako pravidlo, že v prípade schválenia pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní sa má tretie čítanie konať až na druhý deň a jeho uskutočnenie hneď po druhom čítaní by malo byť iba výnimkou, v skutočnosti je to presne naopak – až na výnimky parlament lehotu skráti a tretie čítanie sa koná hneď po druhom čítaní bez ohľadu na počet a rozsah schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Podobne aj zvyšné dve lehoty sú často skracované, čo neprispieva ku kvalite legislatívneho procesu. Navrhuje sa preto možnosť skracovania týchto lehôt zo zákona vypustiť. Skrátenie lehôt tak bude možné len prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

10.

§ 82 znie:
㤠82

1) Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade vrátiť návrh zákona navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.

2) Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, predsedajúci skončí rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady a pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

3) V druhom čítaní na schôdzi národnej rady môžu poslanci podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 78a tohto zákona. Na podávanie pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch, a potrebný počet poslancov chýba, považuje sa pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh za vzatý späť.“

11.

Za § 82 sa vkladá § 82a, ktorý znie:
㤠82a

1) Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, predsedajúci preruší rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko gestorský výbor. Predsedajúci určí lehotu, do kedy gestorský výbor predloží národnej rade k podaným pozmeňujúcim alebo doplňujúcim návrhom stanovisko. O podaných pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch zákonov môže gestorských výbor rokovať najskôr po uplynutí 24 hodín od prerušenia rozpravy na schôdzi národnej rady podľa prvej vety.

2) Gestorský výbor zaujme k pozmeňujúcim alebo doplňujúcim návrhom podaným na schôdzi národnej rady stanovisko formou doplnenia spoločnej správy výborov o tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v časti spoločnej správy výborov podľa § 79 ods. 4 písm. d) a e) a na základe toho môže upraviť spoločnú správu výborov v časti podľa § 79 ods. 4 písm. f).

3) Na doručenie doplnenej spoločnej správy výborov a pokračovanie rokovania o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa použije § 81.“

12.

§ 83 znie:
㤠83

1) V pokračujúcej rozprave k návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady po prerušení podľa § 82a nie je možné podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

2) Ak gestorský výbor v doplnenej spoločnej správe výborov alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.

3) Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa pristúpi k hlasovaniu o návrhoch z doplnenej spoločnej správy výborov. Na návrh poslanca sa o pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov podaných na schôdzi národnej rady a o pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch podaných navrhovateľom zákona na základe pripomienkového konania podľa § 74a hlasuje oddelenie.“

Odôvodnenie k bodom 10 až 12:
Podstatná zmena v rokovaní o návrhu zákona sa navrhuje v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady SR, s čím súvisia návrhy § 82, 82a a 83. Zásadný rozdiel spočíva v tom, ako sa postupuje v rokovaní o návrhu zákona v prípade ak budú alebo nebudú podané v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady SR pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
Ak v druhom čítaní nebudú na schôdzi Národnej rady SR podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a následne k tretiemu čítaniu.

Iná situácia nastane, ak na schôdzi Národnej rady SR v treťom čítaní budú podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Takýto pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh bude musieť byť podpísaný aspoň 15 poslancami parlamentu a okrem požiadaviek stanovených v § 78a rokovacieho poriadku bude musieť zohľadňovať aj požiadavku, že počas rokovania o návrhu zákona nemožno do jeho obsahu doplniť novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.

V prípade podania pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady SR dôjde k povinnému prerušeniu rokovania Národnej rady SR o návrhu zákona. Nepoužije sa preto fakultatívne § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku, ale len pre rokovanie Národnej rady SR o návrhu zákona sa použije osobitná úprava v navrhovanom § 82a počas prerušenia rokovania Národnej rady SR o návrhu zákona sa vytvorí priestor pre prerokovanie všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných na schôdzi Národnej rady SR v gestorskom výbore. Gestorský výbor tieto návrhy prerokuje, vyhodnotí ich vzťah k podanému návrhu zákona, ale aj ich vzťah k tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sú v spoločnej správe výborov. Pôvodnú spoločnú správu výborov doplní o tieto nové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, zaujme k nim stanovisko a odporúčanie pre Národnú radu SR a na základe toho prípadne upraví aj svoje konečné odporúčanie pre Národnú radu SR k návrhu zákona ako k celku.

Prerokovaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných na schôdzi Národnej rady SR v gestorskom výbore sa vytvorí priestor pre ich dôkladnejšie posúdenie, vyhodnotenie a prerokovanie vrátane ich dopadov na návrh zákona. Navrhuje sa, aby gestorský výbor mohol o týchto pozmeňujúcich a doplnených návrhoch podaných na schôdzi NR SR rokovať najskôr 24 hodín po prerušení rozpravy na schôdzi NR SR, aby sa vytvoril aspoň minimálny časový priestor na posúdenie predložených návrhov poslancami gestorského výboru a na možnosť verejnosti oboznámiť sa s nimi.

Po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných na schôdzi Národnej rady SR v gestorskom výbore a po doplnení spoločnej správy výborov sa táto doplnená spoločná správa výborov doručí poslancom a v rokovaní o návrhu zákona sa bude pokračovať po uplynutí 48 hodín od doručenia doplnenej spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.

Pri pokračovaní rokovania Národnej rady SR o návrhu zákona po doručení doplnenej spoločnej správy výborov už nie je možné podávať ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Po skončení rozpravy sa pristúpi k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a potom k tretiemu čítaniu. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi NR SR alebo podaných na základe pripomienkového konania sa bude hlasovať samostatne, ak to niektorý z poslancov navrhne.

13.

V § 84 sa v ods. 2 vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.

Odôvodnenie (obdobne ako k bodu 9):
Zákon o rokovacom poriadku NR SR stanovuje pri prerokovaní návrhov zákonov v druhom a treťom čítaní lehoty, ktorých účelom je vytvárať podmienky pre schvaľovanie kvalitnej legislatívy a vyhnutie sa legislatívnym nepodarkom. Konkrétne ide o lehotu 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov národnej rade do hlasovania o návrhu zákona v druhom čítaní (§ 81 ods. 2), hlasovanie o rozdaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady najskôr na druhý deň po ich rozdaní (§ 83 ods. 4) a v prípade schválenia pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov v druhom čítaní prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní najskôr druhý deň po ich schválení (§ 84 ods. 2). Všetky tieto lehoty však možno skrátiť, ak to navrhne gestorský výbor alebo spoločný spravodajca. V realite dochádza veľmi často k skracovaniu týchto lehôt. Hoci zákon stanovuje ako pravidlo, že v prípade schválenia pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní sa má tretie konanie konať až na druhý deň, kým tretie čítanie hneď po druhom čítaní by malo byť iba výnimkou, v skutočnosti je to presne naopak – až na výnimky parlament lehotu skráti a tretie čítanie sa koná hneď po druhom čítaní bez ohľadu na počet a rozsah schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Podobne aj zvyšné dve lehoty sú často skracované, čo neprispieva ku kvalite legislatívneho procesu. Navrhuje sa preto možnosť skracovania týchto lehôt zo zákona vypustiť. Skrátenie lehôt tak bude možné len prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

14.

§ 89 vrátane nadpisu znie:
㤠89
Skrátené legislatívne konanie

(1) Za mimoriadnych a vopred nepredvídateľných okolností, kedy môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Uznesenie podľa predchádzajúcej vety sa schvaľuje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov národnej rady. Okolnosti podľa prvej vety musia byť v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie jednoznačne určené a dostatočne odôvodnené.

(2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.

(3) V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú, alebo sa nepoužijú len niektoré z týchto obmedzení, ak o tom rozhodne národná rada v uznesení podľa odseku 1.“

Odôvodnenie:
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016 v časti Spravodlivosť uvádza: „Vláda v snahe zabrániť zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov.“ Navrhuje sa prísnejšie upraviť skrátené legislatívne konanie v § 89 zákona o rokovacom poriadku. Sprísnenie pravidiel vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu spočíva predovšetkým v požiadavke, aby sa na jeho schválenie vyžadovala nie nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, ale trojpätinová väčšina všetkých poslancov. To bude vyžadovať dosiahnutie určitej miery konsenzu v rámci celého parlamentu a zabezpečí, aby k skrátenému legislatívnemu konaniu dochádzalo naozaj len vo výnimočných prípadoch.

Zároveň sa navrhuje, aby okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona boli nielen mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné a aby vláda mala povinnosť v návrhu na skrátené legislatívne konanie tieto okolnosti jednoznačne určiť a dostatočne odôvodniť.

Okrem toho sa navrhuje, aby skrátené legislatívne konanie nemuselo automaticky znamenať vylúčenie všetkých obmedzení stanovených zákonom pri prerokovaní návrhu zákona, ale aby sa mohlo uskutočniť spôsobom, keď sa nepoužijú iba niektoré z nich. V niektorých prípadoch totiž nie je nevyhnutne potrebné vylúčiť použitie všetkých obmedzení.


Návrh novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR – na stiahnutie.