Návrh opatrení na eliminovanie beztrestnosti únosu štátu

A. Zhrnutie navrhovaných opatrení

1. Polícia
Návrh opatrenia č. 1: Zriadenie nezávislého orgánu vyšetrujúceho sťažnosti a trestnú činnosť policajtov a iných príslušníkov

Návrh opatrenia č. 2: Zriadenie nezávislej inštitúcie Policajného zboru, ktorú bude riadiť prezident Policajného zboru

Návrh opatrenia č. 3: Zrušenie bezdôvodnej odvolateľnosti policajného prezidenta

2. Prokuratúra
Návrh opatrenia č. 1: Rozšírenie práva navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora. Dôležití predstavitelia právnickej verejnosti (predstavitelia profesijných komôr, akademickej obce, vrátane prokurátorov, verejný ochranca práv) by mali mať právo navrhovať kandidátov podľa ich profesionálnych kvalít

Návrh opatrenia č. 2: Zásadné zmeny v právnej úprave Rady prokurátorov, jej otvorenie sa členom mimo prokurátorského prostredia a tým aj verejnej kontrole prokuratúry.

Návrh opatrenia č. 3: Zmeny v disciplinárnych konaniach vo veciach prokurátorov, so zabezpečením verejnej kontroly a oslabením vplyvu generálneho prokurátora na zloženie disciplinárnych senátov, disciplinárne konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhujeme, aby bola výslovne upravená kompetencia podania návrhu na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi.

Návrh opatrenia č. 4: Výberové konania na funkciu prokurátora by sa mali vzťahovať na všetkých uchádzačov o funkciu prokurátora. Tieto výberové konania by mala uskutočňovať výberová komisia, ktorú nebudú tvoriť len prokurátori, a ktorej členov budú nominovať aj subjekty mimo prokurátorského prostredia.

3. Súdy
Návrh opatrenia č. 1: Zmeny v disciplinárnych konaniach vo veciach sudcov, t.j. sfunkčnenie disciplinárneho konania a čiastočné zároveň zjednotenie s disciplinárnym konaním vo veciach prokurátorov, sprecizovanie niektorých konkrétnych ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho procesu a hmotnoprávnej úpravy.

Návrh opatrenia č.2: Zmeny v zložení výberovej komisie tak, aby výkonná či zákonodarná moc mohli za kandidátov na členov výberovej komisie menovať len osoby nepôsobiace v justícii.

Návrh opatrenia č.3: Dôkladné zadefinovanie prípravného vzdelávania tak, aby uchádzači z iných právnických profesií neboli znevýhodňovaní pri uchádzaní sa o funkciu sudcu. Prípravné vzdelávanie by sa malo týkať iba uchádzačov predložených Súdnej rade SR na prerokovanie.

Návrh opatrenia č.4: Vytvorenie jednotného hodnotiaceho hárku, ktorý budú všetky výberové komisie používať vo výberovom konaní.

B. Návrhy opatrení s odôvodnením

1. Polícia
Návrh opatrenia č. 1:
Navrhujeme zriadenie nezávislého a samostatného orgánu vyšetrujúceho sťažnosti a trestnú činnosť policajtov a iných príslušníkov

Odôvodnenie:
V súčasnosti v SR pôsobnosť inšpekcie zastrešuje sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ide o útvar začlenený do štruktúr rezortu vnútra. Na jej čele je generálny riaditeľ, ktorého vymenovanie a odvolanie je v pôsobnosti ministra vnútra Slovenskej republiky. Uvedená sekcia je útvarom, výlučne podriadeným ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislým od riadenia a štruktúr polície. Plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby. Vedenie inšpekcie polície je v slovenských podmienkach začlenené, rovnako ako prezídium Policajného zboru, do organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Minister vnútra je teda nadriadený tak inšpekcii ako aj ostatným policajtom.

Hoci je inšpekcia vyňatá zo štruktúr policajného zboru, tak policajný zbor ako inšpekcia sú hierarchicky podriadené ministrovi vnútra, čo nespĺňa požiadavky na nezávislosť tohto typu orgánu. Osoby podriadené ministrovi vnútra tak vyšetrujú osoby tak isto jemu podriadené. Hoci nespochybňujeme legitimitu vyšetrovateľov takto upravenej inšpekcie, sme toho názoru, že súčasná úprava, kedy úkony vyšetrovania trestného činu spáchaného policajtom alebo sťažnosti na policajta vykonávajú tiež policajti alebo vyšetrovatelia podliehajúci jednému nadriadenému (ministrovi vnútra SR), vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti a nezávislosti takéhoto orgánu. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých prípadoch konštatoval porušenie Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd predovšetkým z toho dôvodu, že prípravné úkony vykonávali kolegovia policajtov podozrivých zo spáchania trestného činu (napr. rozsudok Ramsahai a ostatní). Vo viacerých prípadoch ESĽP došiel dokonca k rovnakému záveru i v prípadoch, kedy vyšetrovanie napríklad vykonávali policajti, ktorí tiež ako vyšetrovaní policajti hierarchicky podliehali generálnemu inšpektorovi polície (napr. rozsudok McKer) (v SR policajnému prezidentovi).

Nezávislosť orgánu znamená zriadenie samostatnej napr. rozpočtovej organizácie, so zodpovednosťou voči prezidentovi alebo vláde. Aj v zahraničí existujú samostatné a nezávislé orgány vyšetrovania sťažností a trestnej činnosti policajtov, ako napr. Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov (ČR), Policajný ombudsman (Severné Írsko), Nezávislý komisariát pre sťažnosti (JAR) alebo Nezávislá komisia pre sťažnosti na políciu (Anglicko a Wales):

  • Predmetom vyšetrovania nezávislého orgánu by mala byť trestná činnosť a kontrola/vyšetrovanie príslušníkov Policajného zboru, ale napríklad aj Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Colnej správy SR
  • Predmetom vyšetrovania by boli všetky sťažnosti na konanie príslušníkov. Podanie by bolo možné na akomkoľvek oddelení, pričom by mali povinnosť postúpenia podnetu inšpekcii.
  • Predmetom vyšetrovania by nebola len trestná činnosť príslušníkov, ale aj vyšetrovanie podnetov týkajúcich sa inej ako trestnej činnosti príslušníkov. Inšpekcia by následne po ukončení vyšetrovania podávala podnet na podanie obžaloby prokurátorovi v prípade trestnej činnosti príslušníka. Ak vyšetrovaním dospeje k záveru, že nie je dôvod na trestné stíhanie, podala by podnet na rozhodnutie o disciplinárnom previnení a uložení disciplinárneho trestu nadriadenému príslušného policajta. Do úvahy tiež prichádza zriadenie disciplinárneho senátu pri inšpekcii, ktorý by rozhodoval o disciplinárnom previnení a treste. Ak nie je dostatok dôkazov alebo konanie nenaplnilo skutkové podstaty trestných činov alebo disciplinárnych previnení, konanie zastaví alebo sťažnosť zamietne.
  • Rozhodnutia inšpekcie by mali byť preskúmateľné súdom
  • Výber riadiaceho pracovníka (riaditeľa) musí byť transparentný napr. vo forme zverejnenia CV, motivačných listov, zápisnice z výberového konania, hodnotiacich hárkov členov komisie a tiež verejnosťou celého výberového konania.
  • Riaditeľom môže byť len osoba, ktorá preukáže, že spĺňa vysoké osobnostné a morálne predpoklady na výkon tejto funkcie. Minimálna veková hranica by mala byť určená v záujme možnosti preukázania skúseností a bezúhonnej minulosti na 40 rokov.
  • Riaditeľa by mala vyberať v transparentnom výberovom konaní nezávislá komisia, pričom by mohla byť menovaná predsedom vlády na návrh vlády. Členovia komisie by mohli byť napr. zástupcovia polície, psychológ, NGO, pracovník policajnej akadémie. Zloženie by malo byť vyvážené v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o objektívnosti výberu. Následne riaditeľa by na návrh komisie mohol menovať prezident SR (za podmienok ako v prípade Centes proti SR, kedy musí riadne odôvodniť, ak by vybraného kandidáta nevymenoval).
  • Riaditeľa by bolo možné odvolať iba na základe presne zákonom vymedzených dôvodov, napr. ak:
    a) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo súvisiaci s výkonom jeho funkcie,
    b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
    c) začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou
    d) opakovane porušuje povinnosti stanovené v zákone (úprava konkrétnych povinností ako napr. pri predsedovi súdu) a pokračuje v porušovaní týchto povinností aj napriek výzve na odstránenie, alebo také porušenie povinností stanovených v zákone, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod inšpekcie. O porušení povinnosti by rozhodoval prezident na návrh vlády, ktorý musí byť dôkladne odôvodnený.

Návrh opatrenia č. 2:
Navrhujeme zriadenie nezávislej inštitúcie Policajného zboru, ktorú bude riadiť prezident Policajného zboru.

Odôvodnenie:
Cieľom tohto opatrenia je posilnenie samostatnosti policajného zboru a zníženie politického vplyvu ministra vnútra na políciu. Zároveň je potrebné posilnenie pozície policajného prezidenta a tým aj jeho zodpovednosti za výkon tejto funkcie.

Policajný zbor je v súčasnosti podriadený ministrovi vnútra. Prezident policajného zboru riadi určité služby policajného zboru, ak minister neurčí inak. Prezidenta vymenúva a odvoláva minister vnútra, pričom odvolať ho môže bez uvedenia dôvodu. Prezident Policajného zboru je tak vo vzťahu silnej podriadenosti a závislosti od ministra vnútra. Prezident Policajného zboru disponuje významnými právomocami v oblasti nominácií na kľúčové riadiace posty v Policajnom zbore. V praxi býva policajný prezident odvolávaný a menovaný spolu s výmenou vlády.
Policajný zbor nie je samostatnou a nezávislou inštitúciou. Prezídium policajného zboru je organizačne začlenené do ministerstva vnútra.

Navrhujeme zriadenie nezávislej inštitúcie Policajného zboru, ktorú bude riadiť prezident Policajného zboru. Prezident policajného zboru sa môže za výkon svojej funkcie zodpovedať ministrovi vnútra alebo vláde. Zriadenie nezávislej inštitúcie umožní vyvodenie zodpovednosti policajného prezidenta za výkon jeho právomocí, zníži sa politický vplyv na túto inštitúciu, malo by to tiež prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti polície. Súčasťou realizácie tohto opatrenia sú nasledovné návrhy:

  • Navrhujeme transparentný výber policajného prezidenta napr. vo forme zverejnenia CV, motivačných listov, zápisnice z výberového konania, hodnotiacich hárkov členov komisie a tiež verejnosťou celého výberového konania (vrátane verejnej ústnej časti výberového konania).
  • Policajný prezident by mal byť z vnútra polície, mal by mať skúsenosti s riadením minimálne z úrovne krajského riaditeľa alebo riaditeľa odboru na prezídiu PZ.
  • Prezidenta vyberá v transparentnom výberovom konaní nezávislá komisia menovaná predsedom vlády na návrh vlády. Členovia komisie by mali byť okrem zástupcov polície aj osoby z iných profesií a inštitúcii (napr. psychológ, zástupcovia z policajnej akadémia, prípadne NGO), pričom zloženie komisie by malo byť vyvážené v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o objektívnosti výberu. Následne by prezidenta policajného zboru na návrh komisie mal menovať prezident SR (za podmienok ako v prípade Centes proti SR, kedy musí riadne odôvodniť, ak by vybraného kandidáta nevymenoval).

Návrh opatrenia č. 3:
Zrušenie bezdôvodnej odvolateľnosti policajného prezidenta

Odôvodnenie:
V súčasnosti minister vnútra menuje a odvoláva policajného prezidenta bez uvedenia dôvodu. Navrhujeme, aby policajného prezidenta bolo možné odvolať iba na základe presne zákonom vymedzených dôvodov, napr.: ak

a) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo súvisiaci s výkonom jeho funkcie,
b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
c) začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou
d) opakovane porušuje povinnosti stanovené v zákone (úprava konkrétnych povinností ako napr. pri predsedovi súdu) a pokračuje v porušovaní týchto povinností aj napriek výzve na odstránenie, alebo také porušenie povinností stanovených v zákone, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod policajného zboru. O porušení povinnosti by mohol rozhodoval prezident SR na návrh/po preskúmaní komisiou, zloženej napr. z riaditeľa NBÚ, riaditeľa inšpekcie a ako nezávislého napr. ombudsmana.

2. Prokuratúra
Cieľom opatrení je oslabenie politického vplyvu na pozíciu generálneho prokurátora a posilnenie verejnej kontroly prokuratúry.

Návrh opatrenia č. 1:
Rozšírenie práva navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora. Dôležití predstavitelia právnickej verejnosti (napr. predstavitelia profesijných komôr, akademickej obce, vrátane prokurátorov, verejný ochranca práv) by mali mať právo navrhovať kandidátov podľa ich profesionálnych kvalít.

Odôvodnenie:
V zmysle platnej právnej úpravy (1), návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“)predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. Považujeme sa potrebné zákonne ukotviť možnosť uvedených subjektov navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora (t.j. napr. advokátska komora, vysoké školy, verejná ochrankyňa práv a pod.). Otvorenie možnosti nominovať kandidáta širšej právnickej verejnosti je dôležitým posunom od súčasného stavu, kedy nominanta vyberajú výlučne politické strany. Inšpiráciou môžu byť niektoré subjekty podľa právnej úpravy zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, zák. č. 38/1993 Z.z., § 11 ods. 1)(2). Uvedená požiadavka vyplýva aj zo správy Benátskej komisie o Európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému, časť II – Prokuratúra (ďalej len Správa Benátskej komisie) (3).

Návrh opatrenia č. 2:
Zásadné zmeny Rady prokurátorov, jej otvorenie sa členom mimo prokurátorského prostredia a tým aj verejnej kontrole prokuratúry.

Odôvodnenie:
Prokuratúra je jednotná sústava orgánov usporiadaných hierarchicky, s typickými znakmi ako centralizmus a monokratickosť, striktné väzby nadriadenosti a podriadenosti medzi prokurátormi. Uvedenému zodpovedá uzavretosť prokuratúry, absencia externých prvkov (napr. v podobe zástupcov iných právnických profesií), ktoré by napomáhali verejnej kontrole.

Rada prokurátorov podľa platnej právnej úpravy (4) je orgánom samosprávy prokurátorov a zriaďuje sa na ochranu práv a oprávnených záujmov prokurátorov. Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je a) zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej prokuratúry, b) zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry. Koordinačným orgánom prokurátorských rád je rada prokurátorov. Radu prokurátorov5 tvoria predsedovia prokurátorských rád. Okrem koordinačnej činnosti sa rada prokurátorov napr. vyjadruje k rozpočtu prokuratúry a plánu hlavných úloh, k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou prokuratúry, vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru, navrhuje členov výberovej komisie, vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora a k jeho odvolaniu z tejto funkcie a udeľuje alebo odmieta súhlas na vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a k jeho odvolaniu z tejto funkcie, navrhuje členov skúšobných komisií, plní kompetencie v oblasti disciplinárnych konaní voči prokurátorom, vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny prokurátor. Rada prokurátorov je teda orgán zložený výlučne z prokurátorov, ktorého hlavným poslaním je ochrana záujmov členov prokuratúry dovnútra. Pri striktne hierarchicky a monokraticky usporiadanom systéme slovenskej prokuratúry z povahy veci vyplýva opodstatnené riziko, že členovia rady nebudú pri výkone svojej funkcie konať nezávisle, keďže všetci podliehajú riadeniu generálnym prokurátorom. V demokratickej spoločnosti je potenciálne nebezpečenstvo zlyhania a odklonu od poslania pri akokoľvek orgáne, ktorý je legislatívne vybudovaný na relatívne silnej nezávislosti, ak táto nie je primerane kompenzovaná zodpovednosťou, ktorej nevyhnutnou súčasťou sú prvky verejnej kontroly. Nedávna história problémov v slovenskom súdnictve je toho dôkazom (vrátane zneužívanie disciplinárneho súdnictva). Obdobne aj z judikatúry ústavného súdu (6) vyplýva, že nemožno „prokuratúru chápať ako uzavretý a izolovaný systém orgánov, ktorý s inými orgánmi verejnej moci nespájajú žiadne väzby a do ktorého činnosti nemožno žiadnym (a teda ani právne regulovaným) spôsobom zasiahnuť. Práve naopak, z princípov demokratického štátu, deľby moci a vzájomných bŕzd a protiváh vyplýva oprávnená požiadavka na právnu reguláciu umožňujúcu verejnú kontrolu činnosti prokuratúry, ako aj adekvátnu mieru vplyvu najmä tých zložiek štátnej moci, ktorých legitimita je obnovovaná na základe priamych volieb občanmi, od ktorých štátna moc v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza.“

V porovnaní so slovenskou právnou úpravou a praxou sú medzinárodné odporúčania, ktoré kladú dôraz na obsadenie rady aj z právnikov iných právnych profesii, právnych vedcov a pod. Takto zložené rady prokurátorov sú považované za odborný prínos a tvoria štít chrániaci prokuratúry pred politickým vplyvom. Poskytujú tiež systému prokuratúry demokratickú legitímnosť. Podľa Správy Benátskej komisie sa odporúča, aby časť členov bola volená parlamentom, dokonca kvalifikovanou väčšinou. Takto konštituovaná rada má právomoci okrem iného aj v oblasti výberu prokurátorov a v oblasti disciplinárnej zodpovednosti. V krajinách ako Francúzsko a Taliansko je rada prokurátorov kumulovaná so súdnou radou (tvoria Najvyššiu sudcovskú radu). Avšak v takom prípade je potrebné zabezpečiť, aby sa sudcovia a prokurátori nemohli navzájom prehlasovať, čo je napr. vo Francúzsku riešené dvoma komorami Najvyššej sudcovskej rady, ktoré konajú osobitne vo veciach prokurátorov a sudcov. V našom právnom prostredí odporúčame radu prokurátorov ako samostatný orgán, zložený v súlade s vyššie uvedeným okrem zástupcov prokuratúry aj zo zástupcov iných právnických profesií, s posilnením právomocí najmä v oblasti disciplinárnej zodpovednosti. Príkladom môže byť Súdna rada SR, v ktorej sú zástupcovia delegovaní z iných mocí a je otvorená zástupcom iných právnych profesií, pričom nie je sporné, že uvedené nepredstavuje ohrozenie nezávislosti súdnictva, ktorá je na rozdiel od prokuratúry ústavným atribútom súdnej moci.

Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. V súlade s uvedeným považujeme za vhodné, aby rada prokurátorov bola z polovice zložená zo zástupcov prokurátorov, t.j. prokurátormi samotnými, a z polovice členmi volenými Národnou radou SR (ďalej aj NR SR). Uvedené môže byť alternatívne riešené tak, že druhá polovica členov rady by bola v pomernom počte volená NR SR a menovaná vládou SR a prezidentom SR. Uvedeným spôsobom by mala byť zabezpečená účasť zástupcov iných právnických profesií, mimo prokurátorského prostredia, tým posilnená otvorenosť a verejná kontrola prokuratúry. Zároveň je vhodné, aby sa rokovania rady prokurátorov z hľadiska nárokov na transparentnosť upravili obdobne ako rokovania Súdnej rady SR (verejnosť zasadnutí, zverejňovanie rozhodnutí a zápisníc (posledná zverejnená je z júna 2014) a pod.).

Návrh opatrenia č. 4:
Zmeny v disciplinárnych konaniach vo veciach prokurátorov. Konkrétne ide o presadenie prvku verejnej kontroly do disciplinárnych senátov a oslabenie vplyvu generálneho prokurátora na zloženie disciplinárnych senátov, disciplinárne konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhujeme, aby bola výslovne upravená kompetencia podania návrhu na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi.

Odôvodnenie:
Podľa aktuálnej úpravy vykonávajú disciplinárne konanie vo veciach prokurátorov disciplinárne komisie zriadené na generálnej prokuratúre.(7) Členmi a predsedami disciplinárnych komisií sú len prokurátori. Funkčné obdobie disciplinárnych komisií je trojročné, tú istú osobu možno vymenovať do disciplinárnej komisie aj opakovane.

Vo všetkých otázkach týkajúcich sa obsadenia disciplinárnych komisií rozhoduje generálny prokurátor – vymenúva členov disciplinárnych komisií, predsedov a náhradníkov (prvostupňových aj odvolacích), okrem toho rozhoduje aj o nahradení predsedu / člena náhradníkom, rozhoduje o vylúčení člena disciplinárnej komisie z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu zaujatosti.

Rada prokurátorov rozhoduje o zásadách obsadzovania disciplinárnych komisií a vytvárania zoznamu náhradníkov, navrhuje predsedov, členov a náhradníkov disciplinárnych komisií.

Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať generálny prokurátor (proti ktorémukoľvek prokurátorovi), verejný ochranca práv, námestník generálneho prokurátora a príslušný krajský a okresný prokurátor. Proti rozhodnutiu prvostupňovej disciplinárnej komisie sa možno odvolať, o odvolaní rozhoduje päťčlenná odvolacia disciplinárna komisia. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je preskúmateľné súdom.

Z právnej úpravy vyplýva niekoľko skutočností:

  •  zvlášť silné postavenie generálneho prokurátora, ktorý rozhoduje o vymenovaní, nahradení aj o zaujatosti členov disciplinárnych komisií (vrátane predsedov a náhradníkov) (8), a zároveň je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Je teda navrhovateľom a zároveň tvorcom orgánu, ktorý o návrhu rozhoduje,
  • rada prokurátorov síce predkladá návrhy členov disciplinárnych komisií, sama však rozhoduje len o zásadách obsadzovania disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií a o postupe pri prideľovaní vecí do jednotlivých komisií,
  • disciplinárne konanie je síce formálne verejné (uskutočňuje sa na príslušných prokuratúrach), avšak vzhľadom k tomu, že členmi disciplinárnych komisií sú len prokurátori, ide o uzavretý systém bez reálnej verejnej kontroly. Takto hrozí nielen jeho zneužitie na šikanovanie prokurátorov (v tejto súvislosti poukazujeme na skúsenosti z disciplinárnych konaní vedených proti sudcom), alebo naopak nedostatočné (neobjektívne) vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti, keďže o vine rozhodujú kolegovia,
  • prokurátorské zákony neriešia explicitne, kto je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi.

Z nálezu ústavného súdu vyplýva (9), že prokuratúra je osobitným ústavným orgánom právnej ochrany, v prípade ktorého existuje legitímna požiadavka takej právnej regulácie, ktorá umožní výkon verejnej kontroly nad činnosťou prokuratúry ako aj „adekvátnu mieru vplyvu jednotlivých zložiek štátnej moci vo vzťahu k prokuratúre, ktorého účelom je zaistenie náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom chránených záujmov“. Podľa ústavného súdu je disciplinárna zodpovednosť prokurátorov inštitútom, ktorého účel je spojený predovšetkým s riadením činnosti prokuratúry – čo je kompetencia generálneho prokurátora. Právna úprava týkajúca sa disciplinárnych konaní by mala zohľadňovať niekoľko záujmov:

  • vnútorný záujem prokuratúry na zaistení efektívneho uplatňovania zodpovednosti pre riadne plnenie služobných povinností a dodržiavanie služobnej disciplíny prokurátormi,
  • záujem dotknutých prokurátorov na ochrane ich práv (ako ochrana pred potenciálnym zneužitím inštitútu disciplinárnej zodpovednosti),
  • verejný záujem na vytvorení garancie pred prípadným zneužitím moci osobami vo funkcii prokurátora.

Ústavný súd konštatoval, že prevaha členov v disciplinárnej komisii nominovaných inými zložkami moci, ako je prokuratúra, nie je súladná s ústavou, pretože vytvára riziko nenáležitého zasahovania do činnosti prokuratúry. Zároveň však tiež uviedol, že právna úprava, ktorá umožňuje národnej rade alebo ústavným orgánom reprezentujúcim výkonnú zložku nominovať kandidátov do disciplinárnej komisie, „má racionálny základ, sleduje legitímne ciele, a preto ju nemožno považovať za prejav legislatívnej svojvôle zákonodarcu“. Ústavný súd pritom zdôrazňuje, že „právne normy upravujúce kreáciu a zloženie disciplinárnych komisií by mali zabezpečovať vyváženie miery vplyvu subjektov reprezentujúcich orgány vedenia prokuratúry, subjektov reprezentujúcich ochranu práv a záujmov prokurátorov a subjektov reprezentujúcich prvok “vonkajšej, resp. verejnej kontroly”.

Z tohto dôvodu navrhujeme, aby:

  • boli disciplinárne komisie zložené nielen z prokurátorov (práve s ohľadom na zabezpečenie verejnej kontroly), ale aj z právnikov iných právnych povolaní – sudcov, akademikov, advokátov,
  •  disciplinárne komisie pozostávali z väčšieho počtu členov, ideálne z párneho počtu (prvostupňové 4, odvolacie 6), pri ktorom by polovicu členov tvorili prokurátori a druhú polovicu ostatní členovia; na prijatie rozhodnutia by bola aj naďalej potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov komisie,
  • v ideálnom prípade by právoplatné rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie preskúmaval disciplinárny súd (zriadený pre veci sudcov a prokurátorov pri Najvyššom súde SR – správne kolégium), ktorý by pozostával z predsedu a dvoch členov (všetko sudcovia správneho kolégia NS SR) plus traja prísediaci, ktorí by boli z radov iných právnických profesií (napr. pre účely prokurátorov by prísediacimi boli prokurátori zvolení Radou prokurátorov). Tento návrh je inšpirovaný právnou úpravou v Českej republike. Nie je dôvod, aby v prípade prokuratúry a súdnictva existovali dva úplne odlišné systémy pre vyvodzovanie zodpovednosti jednotlivých predstaviteľov.

Okrem toho navrhujeme, aby právna úprava explicitne riešila, kto je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi. V súčasnosti zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v časti návrhovej kompetencie v disciplinárnych konaniach proti generálnemu prokurátorovi odkazuje na osobitný zákon. Tým je zákon o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, keďže disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi uskutočňuje ústavný súd. Tento zákon však označuje okruh subjektov, ktoré môžu iniciovať konanie na ústavnom súde, len vo všeobecných ustanoveniach – medzi nimi sú okrem iného poslanci, prezident, vláda, ale aj súd v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou a tiež generálny prokurátor. Disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi je natoľko závažné, že v záujme predchádzania nejednoznačným interpretáciám je žiaduce, aby subjekty s návrhovou kompetenciu vo vzťahu k takémuto disciplinárnemu konaniu boli jednoznačne vymedzené v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Návrh opatrenia č. 4:
Navrhujeme, aby sa výberové konania na funkciu prokurátora vzťahovali na všetkých uchádzačov o funkciu prokurátora. Tieto výberové konania by mala uskutočňovať výberová komisia, ktorú nebudú tvoriť len prokurátori, a ktorej členov budú nominovať aj subjekty mimo prokurátorského prostredia.

Odôvodnenie:
Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť, aby výberové konanie na funkciu prokurátora absolvovali všetci uchádzači o túto funkciu, a aby bol výberový proces otvorený verejnej kontrole. Podľa súčasnej legislatívy je totiž právny čakateľ prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, vymenovaný do funkcie prokurátora bez toho, aby sa zúčastnil výberového konania. Znamená to, že právni čakatelia prokuratúry sú zvýhodňovaní oproti ostatným uchádzačom o funkciu prokuratúry, keďže nemusia podstúpiť odborné výberové konanie. Navyše, právni čakatelia prokuratúry nemusia podstúpiť výberové konanie, ktoré je verejné a v ktorom sa okrem odborných predpokladov uchádzača skúma aj jeho psychologický profil.

Navrhujeme tiež, aby sa zloženie výberových komisií priblížilo výberovým komisiám v prípade sudcov. Takto sa v praxi osvedčilo a pomáha tomu, aby výberový proces nevzbudzoval pochybnosti o jeho objektívnosti a transparentnosti.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadroval k dôležitosti verejnej kontroly výkonu prokurátorských funkcií, ako aj k zloženiu výberových komisií, ktoré by netvorili len prokurátori. „Prokuratúru však nemožno chápať ako uzavretý a izolovaný systém orgánov, ktorý s inými orgánmi verejnej moci nespájajú žiadne väzby, a do ktorého činnosti nemožno žiadnym (a teda ani právne regulovaným) spôsobom zasahovať. Z princípov demokratického štátu, deľby moci a vzájomných bŕzd a protiváh vyplýva legitímna požiadavka takej právnej regulácie, ktorá umožní výkon verejnej kontroly nad činnosťou prokuratúry a adekvátnu mieru vplyvu jednotlivých zložiek štátnej moci vo vzťahu k prokuratúre, ktorého účelom je zaistenie náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom chránených záujmov. Preto je z uvedeného dôvodu legitímne priznať ústavným orgánom reprezentujúcim jednotlivé zložky štátnej moci určitú mieru ingerencie v procese kreácie, resp. obsadzovania orgánov prokuratúry.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 105/2011). (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 105/2011). Ústavný súd však zároveň konštatoval, že keďže generálny prokurátor nesie ústavnú zodpovednosť za činnosť a fungovanie prokuratúry, musí mať aj možnosť aspoň nejakým spôsobom ovplyvniť zloženie výberových komisií. Preto navrhujeme, aby výberové komisie pozostávali z nominantov predstaviteľov prokuratúry (rada prokurátorov a generálny prokurátor) a z nominantov navrhnutých subjektmi z neprokurátorského prostredia – napr. ústavnoprávny výbor NR SR. Vhodné by tiež bolo, aby komisie mali párny počet členov (napr. šesť), pričom každý zo zúčastnených subjektov by do komisie nominoval rovnaký počet členov, a to náhodným spôsobom výberu (pri šesťčlenných komisiách by to znamenalo, že zúčastnené subjekty nominujú po dvoch členoch).

3. Súdnictvo

Návrh opatrenia č. 1:
Zmeny v disciplinárnych konaniach vo veciach sudcov, t.j. sfunkčnenie disciplinárneho konania a zavedenie rozhodovania súdu. Navrhujeme sprecizovanie niektorých konkrétnych ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho procesu a hmotnoprávnej úpravy.

Odôvodnenie:
Disciplinárne konania sú za uplynulé 3 – 4 roky znefunkčňované nedostatočne obsadenými disciplinárnymi senátmi. Opakovane sa totiž nedarí obsadiť jednotlivé databázy členov a predsedov disciplinárnych senátov. Z databázy rozhodnutí vidno, že kým ešte v rokoch 2010 – 2011 právoplatne skončilo viac ako 80 % konaní začatých v príslušnom roku, od roku 2012 sa tento pomer výrazne zmenil v neprospech vecí začatých a právoplatne skončených v príslušnom roku:

  • 2012: 35 %
  • 2013: 42 %
  • 2014: 16 %
  • 2015: zatiaľ neskončená žiadna vec (napadlo 16 vecí) (10)

Problémy s obsadzovaním disciplinárnych senátov vyplývajú aj zo zasadnutí Súdnej rady SR, ktorá opakovane vyzýva jednotlivé príslušné subjekty, aby nominovali kandidátov na predsedov a členov disciplinárnych senátov. Tieto často nedodajú žiadnych alebo len nedostatočný počet kandidátov, takže výber predsedov a členov musela Súdna rada odkladať na ďalšie zasadnutia.

Ďalším dôvodom pre zmenu je skutočnosť, že rozhodnutia disciplinárnych senátov v súčasnosti nie sú preskúmateľné všeobecným súdom, keďže zákon okrem obnovy konania vylučuje akékoľvek iné mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu disciplinárneho senátu. Sme presvedčení, že takáto úprava je v rozpore s ust. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v rozpore s ust. čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Miesto disciplinárnych senátov v systéme orgánov vyvodzujúcich zodpovednosť je totiž stále nejasné, keďže podľa ústavného súdu nejde o „súdy“ (aj preto zákon č. 385/2000 Z.z. používa pojem „disciplinárne senáty“).

Preto navrhujeme, aby boli zrušené odvolacie disciplinárne komisie a aby o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu rozhodoval disciplinárny súd. Ten by mal byť zriadený pri Najvyššom súde SR, konkrétne by mal byť súčasťou správneho kolégia. Znamenalo by to, že disciplinárne konania bude v odvolacom stupni uskutočňovať súd, nebude len organizačne a technicky zabezpečoval činnosť disciplinárnych senátov (podľa aktuálnej úpravy). Zároveň navrhujeme osobitné obsadenie senátov, ktoré budú rozhodovať o odvolaní proti prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu. Navrhujeme, aby odvolací disciplinárny senát tvorili jednak predseda senátu a dvaja členovia senátu (zo správneho kolégia) a okrem nich aj traja prísediaci z radov iných právnických profesií. Párny počet členov senátu zvyšuje presvedčivosť rozhodovania. Skúsenosti zo zahraničia (napr. z Českej republiky) jednoznačne potvrdzujú pozitívny efekt obsadenia disciplinárnych senátov aj inými príslušníkmi právnických povolaní ako len sudcami. Rovnako navrhujeme, aby bolo funkčné obdobie predsedov a členov disciplinárnych senátov predĺžené z troch rokov minimálne na päť – po nadobudnutí určitých skúseností sa členovia senátov rýchle menia a nezabezpečuje sa kontinuita rozhodovania.

Navrhujeme tiež čiastkové úpravy v procese a v hmotnoprávnej časti:

  • riadne odôvodnenie späťvzatia návrhu na začatie konania,
  • spresnenie okolností zastavenia konania (explicitne zakotviť možnosť, aby disciplinárne stíhaný sudca mohol trvať na prejednaní veci, ak má na to dôvody),
  • zrušenie lehoty na rozhodnutie „spravidla do troch mesiacov“ (lehota je stanovená v § 129 zák. č. 385/2000 Z.z.), keďže ako ukázala naša analýza disciplinárnych konaní11 za roky 2002 – 2011 v praxi sa táto lehota vôbec nedodržiava,
  • sprecizovanie niektorých skutkových podstát disciplinárnych previnení (najmä odstránenie dvojkoľajnosti úpravy, duplicít, špecifikácia niektorých skutkových podstát, jasné vymedzenie, kedy sa vyžaduje úmyselné a kedy stačí nedbanlivostné zavinenie). Zároveň navrhujeme vytvorenie systému profesijnej etiky, a to jednak vytvorením kvalitného etického kódexu v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a tiež zavedenie kvalitného vzdelávania v profesijnej etike.

Návrh opatrenia č.2:
Zmeny v zložení výberovej komisie tak, aby výkonná či zákonodarná moc za kandidátov na členov výberovej komisie menovali len osoby nepôsobiace v justícii.

Odôvodnenie:
Cieľom tohto opatrenia je zabezpečenie takého výberového procesu na funkciu sudcu, ktorý nebude vzbudzovať pochybnosti o jeho objektívnosti a transparentnosti.

Zloženie výberových komisií bolo po Náleze Ústavného súdu SR Pl. ÚS 102/2011 zo dňa 7.5.2014 upravené tak, že zástupcovia súdnej moci (sudcovskej rady a súdnej rady) majú v tejto komisii väčšinu (3:2). Uvedený stav korešponduje s medzinárodnými štandardami, podľa ktorých sudcovia by mali mať aspoň polovicu vo výberovom orgáne (12).

Medzinárodné štandardy (13) poukazujú na to, že sudcov by za členov nezávislého orgánu mali zvoliť ostatní sudcovia. Pri sudcoch, ktorí sú členmi nezávislého orgánu, by totiž nemali existovať pochybnosti o prípadných politických väzbách a politickom vplyve na ich osobu. Dnes však aj členovia komisií menovaní výkonnou mocou sú sudcami. V aplikačnej rovine by preto bolo možné okamžite prispieť k nezávislosti výberovej komisie tým, že členovia výberových komisií, menovaní ministrom spravodlivosti, by boli nahradení osobami z iných profesií, nakoniec tak ako to je uvedené v zákone o sudcoch (osoby, ktoré pôsobia v sektore vysokých škôl, v iných právnických profesiách, v neziskovom sektore alebo vykonávajú iné právnické povolanie).

Perspektívne považujeme za vhodné, aby zástupcovia súdnej moci (sudcovia) tvorili 50 % členov výberovej komisie a zástupcovia zákonodarnej a výkonnej moci tiež 50 % členov (išlo by o osoby, ktoré pôsobia v sektore vysokých škôl, v iných právnických profesiách, v neziskovom sektore alebo vykonávajú iné právnické povolanie). Pomer hlasov by bol 3:3, pričom členovia žiadnej z mocí by nemohli byť oprávnení rozhodovať samostatne o výbere sudcu. Zároveň by bola zachovaná požiadavka nezávislosti orgánu rozhodujúceho o výbere sudcov a taktiež požiadavka vyplývajúca z už uvedených medzinárodných štandardov, podľa ktorých sudcovia by mali mať aspoň polovicu vo výberovom orgáne.

Návrh opatrenia č.3:
Navrhujeme, aby sa prípravné vzdelávanie týkalo iba uchádzačov predložených Súdnej rade SR na prerokovanie. Zároveň žiadame dôkladné zadefinovanie prípravného vzdelávania tak, aby uchádzači z iných právnických profesií neboli znevýhodňovaní pri uchádzaní sa o funkciu sudcu.

Odôvodnenie:
Nový inštitút tzv. prípravného vzdelávania bol novelou zákona o sudcoch účinnou od 1.januára 2016 priradený medzi podmienky účasti na výberovom konaní na funkciu sudcu. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o sudcoch sa výberového konania môže okrem iného zúčastniť ten, kto absolvoval prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zamerané na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu; podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok. Ani v zákone o sudcoch ani v zákone o justičnej akadémii sa však bližšie neuvádza, čo má byť predmetom prípravného vzdelávania, ako bude možné sa na neho prihlásiť, či bude jeho výsledkom skúška alebo ako dlho bude prebiehať.

Takto vágne upravená podmienka vstupu do výberového konania vzbudzuje pochybnosti o rovnosti šancí všetkých uchádzačov, teda aj tých, ktorí majú záujem do justície vstúpiť z iných právnických povolaní. Sme toho názoru, že je postačujúce, aby si úspešní uchádzači z iných právnických profesií osvojili praktické a technické zručnosti sudcu až po úspešnom absolvovaní výberového konania. Vnímame ako nadbytočné, odrádzajúce a vytvárajúce nerovné podmienky, keď všetci uchádzači z iných právnických profesií, bez toho aby ešte boli vo výberovom konaní úspešní, museli prejsť prípravným vzdelávaním. Preto navrhujeme zmenu právnej úpravy tak, že prípravné vzdelávanie by sa malo týkať iba uchádzačov predložených Súdnej rade SR na prerokovanie.

Vzhľadom však na aktuálny právny stav, je však potrebné aspoň jasne nastaviť kritériá tohto vzdelávania napr. z hľadiska dĺžky trvania, podmienok účasti, hodnotenia či prípadného prínosu aj pre neúspešných uchádzačov z výberového konania.

Návrh opatrenia č.4:
Navrhujeme, aby ministerstvo spravodlivosti SR a Súdna rada SR vytvorili a odporučili jednotný hodnotiaci hárok, ktorý budú všetky výberové komisie používať vo výberovom konaní.

Odôvodnenie:
Medzinárodné dokumenty opakovane uvádzajú, že proces rozhodovania orgánu zodpovedného za výber sudcov by mal byť právne upravený v súlade so zásadami právnej istoty, efektivity a súdnej nezávislosti. Rozhodnutia týkajúce sa výberu a kariérneho postupu sudcov musia byť založené na rovnakých, konkrétnych a objektívnych kritériách vopred stanovených zákonom alebo príslušnými orgánmi, pričom rozhodnutia vybrať kandidáta spomedzi viacerých uchádzačov musia obsahovať jasné a objektívne dôvody.

Hoci základné kritériá na výber sudcu stanovené sú, členovia výberových komisií ich pri hodnotení uchádzača využívajú málo. Zároveň je však potrebné uviesť, že kritériá upravené v slovenskom právnom poriadku ako „osobnostné predpoklady“, „všeobecný prehľad“ či „schopnosť rozhodovania“ sú veľmi všeobecné, umožňujú veľmi širokú interpretáciu a následne možnosť svojvoľnej aplikácie. Chýba jej totiž konkrétnosť, explicitnosť, teda dôkladná špecifikácia kritérií, hlavne zručností a vlastností uchádzača. Zahraničné úpravy majú zoznam kritérií oveľa konkrétnejší.

Veľa komisií sa v praxi v ústnej časti zameriava skôr na odborné vedomosti uchádzača ako na jeho zručnosti či vlastnosti. Je zrejmé, že z tak krátkeho času nie je možné zistiť naplnenie všetkých kritérií uchádzačom. Správne cielené otázky však môžu o uchádzačovi okrem jeho odborných znalostí, ktoré sú nepochybne dôležité, prezradiť napr. aj to, aký celospoločenský prehľad má, ako vie reagovať pod tlakom, či má tvorivé myslenie a zdravý úsudok, či vie reagovať jasne a vecne na položené otázky alebo ako vie definovať problémy v prípade. Ak by kritériá na výber boli upravené konkrétnejšie a explicitne, uľahčili by tak komisii postup a uchádzači by vopred poznali kritéria, ktoré budú aplikované pri výbere.

Odôvodnenie hodnotenia uchádzača a teda naplnenia kritérií pre výkon funkcie sudcu by malo byť jednou z hlavných charakteristík výberového procesu. Hodnotenia uchádzačov v súčasnosti sú však málo odôvodnené alebo nie sú odôvodnené vôbec. Z monitoringu hodnotiacich hárkov vyplynulo, že členovia výberových komisií často uvádzajú iba celkové a všeobecné zhodnotenie uchádzača, bez toho aby akokoľvek svoje konečné rozhodnutie odôvodnili použitím nejakých kritérií. Keďže hodnotiace hárky pre jednotlivé výberové konania nie sú jednotné, rozsah odôvodňovania sa líši aj z tohto dôvodu. Od jednoslovného hodnotenia „úspešný/neúspešný“, cez zhodnotenie len jeho odborných znalostí, až po stručné zhodnotenie viacerých vlastností a zručností uchádzača, ktoré sa ale nachádza iba pri niektorých členoch výberových komisií. Najčastejšie sa v hodnotiacich hárkoch uvádzalo, že uchádzač je „spôsobilý na výkon funkcie sudcu“, „spĺňa/nespĺňa osobnostné a odborné predpoklady na výkon funkcie sudcu“ a počet pridelených bodov. Z osobnostných zručností uchádzača sa členovia komisií najviac zamerali na verbálny prejav uchádzača. Uvedené je v rozpore s medzinárodnými štandardami, ktoré požadujú odôvodnené rozhodovanie orgánu zodpovedného za výber sudcov. Na rýchle a efektívne odstránenie vzniknutej situácie, keď členovia komisií podľa vlastného uváženia používajú kritériá na hodnotenie uchádzača v ústnej časti výberového konania a často svoje rozhodnutia neodôvodňujú, sa javí ako riešenie vytvorenie štandardizovaného hodnotiaceho hárku pre ústnu časť výberového konania. Uvedený hárok by mal mať formu prednastavených, konkrétnych a objektívnych kritérií hodnotenia, ktoré majú členovia zohľadniť a odôvodniť ich naplnenie alebo nenaplnenie uchádzačom. Rovnako by bolo vhodné rozlíšiť medzi jednotlivými kritériami a celkovým zhodnotením uchádzača členom komisie.
Závery o povinnosti orgánu zodpovedného za výber sudcov svoje rozhodnutia odôvodňovať a používať objektívne kritériá na ich výber sa primerane vzťahujú aj na Súdnu radu SR, ktorá je tiež orgánom zodpovedným za výber sudcov.


Návrh opatrení na eliminovanie beztrestnosti únosu štátu – na stiahnutie.


Odkazy:

(1) Zákon o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z.z., § 123 ods. 1
(2) Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov môžu podať Národnej rade Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky, záujmové organizácie právnikov, vedecké inštitúcie.
(3) Schválila Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva – Benátska komisia na svojom 85. plenárnom zasadnutí (Benátky, 17. – 18. decembra 2010).
(4) Zákon 154/2001 Z.z. o prokurátoroch, ust. § 218 a nasl.
(5) Zákon 154/2001 Z.z. o prokurátoroch, ust. § 223 a nasl.
(6) PL. ÚS 105/2011 zo dňa 07.05.2014 o súlade niektorých ustanovení zákonov č. 153/2001 Z.z. a 154/2001 Z.z.
(7) V prípade disciplinárneho previnenia generálneho prokurátora rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky
(8) Na pripomenutie – generálny prokurátor menuje bez časového obmedzenia a odvoláva všetkých prokurátorov.
(9) PL. ÚS 105/2011 zo dňa 07.05.2014 o súlade niektorých ustanovení zákonov č. 153/2001 Z.z. a 154/2001 Z.z.
(10) Údaj k júlu 2015.
(11) Vybrané aspekty disciplinárneho súdnictva, 2012
(12) Európska charta štatútu sudcov.
(13) Európska charta štatútu sudcov.