Pripomienky k návrhu stavebného zákona

Hromadná pripomienka združenia VIA IURIS k materiálu „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov” (materiál č. 20185/2015/B623-SV/48240), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (Portál právnych predpisov) predložený Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 03.09.2015 ako iniciatívny materiál.

1. k čl. I bod 1

V navrhovanom čl. 1 požadujeme vypustiť bod 1.
Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:
Zásadne nesúhlasíme s tým, aby sa na umiestnenie „strategického parku a pre prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii“ (ďalej aj „strategická investícia“) podľa ustanovení § 1 ods. 3 a 8, § 11 a § 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyžadovalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby a žiadame o vypustenie predmetného novelizačného bodu z návrhu novely.

V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 stavebného zákona „V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.“

Územné konanie má svoj nespochybniteľný význam a účel z hľadiska ochrany iných hodnôt, ktoré sa v území nachádzajú a ktoré sú v citovanom ustanovení stavebného zákona vymenované. Územné konanie slúži na ochranu týchto hodnôt, aby povolením umiestnenia stavby nedošlo k neoprávnenému zásahu do týchto hodnôt, ktoré by spôsobilo ich poškodenie alebo ich deštrukciu. V územnom konaní sa predovšetkým preskúmava súlad navrhovaného zámeru s cieľmi a zámermi územného plánovania – ak bude územné konanie vynechané, tento súlad nikto neposúdi a môže sa stať, že výsledná stavba – strategická investícia – bude v rozpore s platným územným plánom.

V územnom konaní sa tiež skúmajú ďalšie skutočnosti – vecná a časová koordinácia povoľovanej stavby s inými Uvedený návrh je o to závažnejší, že v prípade tzv. strategických investícií ide o rozsiahle stavby, resp. zásahy do územia, ktoré sa môžu týkať aj desiatok hektárov územia –pritom je nepochybné, že čím rozsiahlejšia stavba sa navrhuje v území umiestniť, tým väčší je potenciálny konflikt s inými záujmami a hodnotami. Navrhovaným novelizačným bodom sa tak jednoznačne a bez ďalšieho skúmania uprednostňuje jeden konkrétny záujem (výstavba a realizácia strategickej investície) bez toho, aby vôbec bolo možné v individuálnom prípade skúmať, či záujem na realizácii strategickej investície neohrozí a nezničí iné, možno dôležitejšie záujmy a hodnoty, ktoré sa v danom území eixistujú. Ide napr. aj o ochranu kultúrnych hodnôt alebo životného prostredia. Navrhovaná novela bez riadneho administratívneho procesu de facto ukladá štátnym orgánom, aby rezignovali na ústavné povinnosti štátu uvedené v čl. 44 ods. 2 a 4 Ústavy SR. V zmysle citovaných ustanovení je každý (aj štát) „povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“, resp. „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.“

Navrhované vypustenie povinnosti vykonať územné konanie bezpochyby zasahuje aj do práv a právom chránených záujmov potenciálnych účastníkov územného konania (vlastníci susedných nehnuteľností, iní účastníci, ktorých práva budú dotknuté, prípadne ktorých tak označuje osobitný zákon – napr. zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Tieto subjekty, do práv ktorých navrhovaná strategická investícia zasiahne, nebudú môcť svoje práva hájiť v územnom konaní, nebudú môcť ovplyvniť samotné umiestnenie stavby, ani podmienky jeho umiestnenia, lebo individuálne konanie na to určené (územné konanie) sa v zmysle novelizačného bodu neuskutoční.

Navrhovaná novela neprimerane zvýhodňuje navrhovateľa strategickej investície vo vzťahu k navrhovateľovi akejkoľvek inej stavby, ako aj vo vzťahu k ostatným účastníkom konaní o strategickej investícii alebo obdobných konaní. Takíto účastníci, ktorí nebudú mať možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy v zmysle ustanovení stavebného zákona o územnom konaní, budú zjavne a v rozpore s ústavným princípom diskriminovaní Následné stavebné konanie (prípadne iné konanie – napr. konanie podľa zákona č. 39/12013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia) nemôže nahradiť územné konanie, keďže v zmysle stavebného zákona a osobitných predpisov sa v týchto konaniach už neriešia vzťahy v dotknutom území, súlad s územným plánom či ochrana životného prostredia, ale predovšetkým podmienky technickej realizácie už umiestnenej stavby.

Podmienka, že územné konanie sa nebude vykonávať v prípade strategických investícií iba vtedy, „ak funkčné využívanie územia a priestorové usporiadanie územia vyplýva z územného plánu obce, alebo územného plánu zóny“, nechráni dostatočne oprávnené záujmy dotknutého územia a účastníkov konania. Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie neprebieha v individuálnom správnom konaní, potenciálne dotknuté osoby nemajú postavenie účastníkov konania, a nemajú ani k dispozícii efektívne opravné prostriedky, prostredníctvom ktorých by mohli namietať schválenú reguláciu v územnoplánovacej dokumentácii, ako to je v prípade územného konania. Napr. ak dôjde k schváleniu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá zároveň neoprávnene a v rozpore s ústavným právom zasiahne do práv niektorého z vlastníkov, tento nemá efektívne možnosti, ako svoje práva hájiť. Takéto práva má predovšetkým v územnom konaní, ktoré prebieha formou individuálneho správneho konania – môže sa odvolať na nadriadený orgán a môže tiež iniciovať súdne preskúmanie rozhodnutia správnych orgánov. Má teda nepomerne širšie procesné prostriedky a možnosti ochrany, ktoré mu priznáva správny poriadok a občiansky súdny poriadok.

O význame územného konania svedčí aj aktuálne znenie stavebného zákona, ktoré predpokladá samostatné územné konanie dokonca aj v prípade jednoduchých stavieb, ak podmienky na jej umiestnenie nie sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území (§ 39a ods. 4 stavebného zákona). Stavebný zákon teda ustanovuje stavby, pre ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby vôbec (§ 39a ods. 3), alebo kedy sa územné konanie spojí so stavebným konaním (§ 39a ods. 4). Vo všetkých prípadoch však ide o stavby menej významného charakteru, ktorých dopad na dané územie bude zanedbateľný – a to jednak vzhľadom na ich umiestnenie, ako aj vzhľadom na ich charakter (drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, stavby v uzavretých priestoroch, a pod.). Tiež je možné upustiť od územného konania vtedy, ak „podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené“ (§ 39a ods. 3 písm. a) stavebného zákona).

Podmienky upustenia od územného konania sú teda kumulatívne stanovené nasledovne:

  • podmienky umiestnenia stavby rieši podrobne územný plán,
  • umiestnenie stavby je riešené v územnom pláne zóny, a zároveň
  • v záväznej časti územného plánu zóny je uvedené, že pre takúto stavbu sa nebude vyžadovať územné rozhodnutie.

Z uvedeného je teda zrejmé, že od územného konania možno upustiť len v prípadoch, kedy ide o stavby s menším až zanedbateľným dopadom na dané územie.

Navyše – v prípade strategických stavieb o týchto rozhoduje vláda Slovenskej republiky a proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať žiadny opravný prostriedok ani ho inak namietať. Verejnosť sa do neho nemôže zapojiť, nemôže sa v rámci neho vyjadrovať, dávať pripomienky ani žiadať jeho preskúmanie nezávislým a nestranným orgánom. Znamená to však zároveň, že ak verejnosť nebude mať možnosť namietať umiestňovanie stavieb s významným dopadom na životné prostredie (a je nepochybné, že v prípade významných investícií pôjde práve o takéto stavby), bude zároveň porušené aj právo verejnosti na včasnú a účinnú účasť na rozhodovaní o veciach životného prostredia, ako ju garantuje medzinárodný Aarhuský dohovor (Dohovor o účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia).

Pripomienka je zásadná.

2. k čl. I bod 5

V navrhovanom čl. 1 požadujeme vypustiť bod 5.

Odôvodnenie:
Zásadne nesúhlasíme s oslabovaním a zužovaním kompetencie obcí, ako dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Nevidíme žiadny relevantný dôvod na to, aby sa obciam zužovali kompetencie ovplyvniť výstavbu na území patriacom do ich katastra. Považujeme to za neprimeraný, neodôvodnený a v konečnom dôsledku neústavný zásah štátu do samosprávnej pôsobnosti obcí.
Ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy okrem toho, že obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, aj:

  • vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,
  • usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
  • zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
  • zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,
  • utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport
  • obstaráva a schvaľuje koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,
  • vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,
  • zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt.

Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že obec pri výkone svojich samosprávnych úloh stanovených zákonom o obecnom zriadení má omnoho širší okruh úloh a povinností, než je uvedený v územnom pláne. Tieto svoje úlohy si plní aj ako dotknutý orgán v prípadoch, ak ide o konania podľa stavebného zákona. Ak sa však kompetencie obce ako dotknutého orgánu zúžia len na dohliadanie nad súladom s územným plánom, nebudú mať vôbec možnosť plniť uvedené úlohy, napĺňať tak svoje samosprávne poslanie. Navrhovaný novelizačný bod je podľa nášho názoru v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a žiadame jeho vypustenie.

Navyše, navrhovaný novelizačný bod sa netýka len umiestňovania strategických investícií (čo je dôvod navrhovanej novely) ale všetkých navrhovaných stavieb, čo je podľa nášho názoru absolútne neprijateľné a neodôvodnené, navyše aj diskriminačné (žiadny iný účastník konania ani štátny orgán nie je limitovaný v námietkach, ktoré môže v rámci konania uplatňovať).

Pripomienka je zásadná.


Pripomienky VIA IURIS k návrhu stavebného zákona – na stiahnutie.