Pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokurátoroch

K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie predložený Generálnou prokuratúrou SR dňa 15.7.2015. navrhujeme nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

1. Novelizačný bod č. 5 sa mení takto:

§ 7 ods. 1 znie:
“(1) Výberovým konaním na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie prokurátora. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným predpisom.8)”

§ 7 ods. 8 znie:
“(8) Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry pozostáva z písomnej časti, odborného psychologického posúdenia a ústnej časti.”

§ 7 navrhujeme doplniť o odseky 9 až 14 nasledovne:
“(9) Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie. Generálna prokuratúra je povinná vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu. Ak v súlade s odsekom 4 zabezpečuje výberové konanie služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie, podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní vytvorí tento služobný úrad.

(10) Generálna prokuratúra je povinná zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania a profesijných životopisov uchádzačov na webovom sídle generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania.

(11) Generálny prokurátor na webovom sídle generálnej prokuratúry zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 14 dní pred jeho konaním.

(12) Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,xx) ktoré sú prokurátormi, zamestnancami prokuratúr alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.

(13) Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania.

(14) Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle generálnej prokuratúry do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

xx) § 116 Občianskeho zákonníka”

§ 7a ods. 1 až 3 znejú nasledovne:
„(1) Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje šesťčlenná výberová komisia. Na obdobie šiestich mesiacov určí žrebom po dvoch členoch výberovej komisie
a) ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky,
b) rada prokurátorov z databázy kandidátov zvolených radou prokurátorov a
c) generálny prokurátor z databázy kandidátov vytvorenej generálnym prokurátorom.

(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov volia na obdobie troch rokov po ôsmich kandidátoch na členov výberovej komisie. Generálny prokurátor menuje na obdobie troch rokov osem kandidátov na členov výberovej komisie. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry. Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov vykonajú aspoň tri mesiace pred uplynutím obdobia podľa prvej vety úkony potrebné na voľbu nových kandidátov na členov výberovej komisie; generálny prokurátor vykoná aspoň tri mesiace pred uplynutím obdobia podľa druhej vety úkony potrebné na vymenovanie nových kandidátov na členov výberovej komisie.

(3) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 1 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, v neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie.“

Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby sa výberové konania na funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre otvorili verejnej kontrole, a to jednak zložením výberovej komisie, ako aj priebehom výberového konania. Takto navrhovaná úprava výberových konaní sa približuje výberovým konaniam sudcov. Pri výberových konaniach na sudcov sa osvedčila verejnosť výberového konania. Dôvodom je obdobný záujem verejnosti na kvalitnom a transparentom výbere prokurátorov. Možnosť verejnosti spoznať uchádzačov o funkciu prokurátora, sledovať priebeh výberových konaní priamo v miestnosti, kde prebiehajú, alebo aspoň dodatočne prostredníctvom zvukových záznamov a zápisníc, je jedným z nástrojov zvyšovania transparentnosti a následne aj dôveryhodnosti prokuratúry ako osobitného ústavného orgánu právnej ochrany.

Navrhujeme tiež, aby sa pri výberovom konaní skúmali nielen odborné vedomosti uchádzačov o funkciu prokurátora, ale aj ich osobnostný profil, a to prostredníctvom odborného psychologického posúdenia uchádzačov. Takéto preverovanie uchádzačov o dôležitú verejnú funkciu nie je pri tom novinkou v našom právnom systéme, keďže obdobný postup sa využíva aj pri výberových konaniach sudcov. Vzhľadom na význam oboch funkcií (prokurátor, sudca), ako aj s ohľadom na nároky, ktoré sa na takúto pozíciu kladú, je psychologické preverenie osobnostného profilu účastníkov prirodzené a nevyhnutné. K obdobnému záveru dospela aj Benátska komisia vo svojej Správe o Európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému: časť II – Prokuratúra. (Ide o správu Európskej komisie na presadzovanie demokracie pomocou práva – tzv. Benátska komisia, zo dňa 17.-18.12.2010.)

Podľa Benátskej komisie „prokurátor takisto ako sudca .. musí podliehať určitým obmedzeniam, ktoré majú za cieľ zachovať jeho nestrannosť a morálnu integritu“. „Všetky tieto povinnosti vedú k tomu, že ako prokurátori by mali byť zamestnávané vhodné osoby s vysokým morálnym štandardom a pevným charakterom. Vlastnosti, ktoré sa požadujú od prokurátora, sú podobné ako pri sudcovi a vyžaduje sa, aby existovali primerané postupy na ich vymenúvanie a kariérny postup.“ Benátska komisia preto dospela k jasnému záveru: „je jasné, že systém, kde prokurátor aj sudca konajú podľa najvyšších štandardov morálky a nestrannosti, predstavuje lepšiu ochranu ľudských práv ako systém, ktorý spočíva len na samotnom sudcovi“. Skúmanie osobnostného profilu uchádzačov o funkciu prokurátora je jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť, že prokurátormi sa stanú osobnosti s vysokým morálnym štandardom a pevným charakterom.

Navrhujeme tiež, aby uchádzač uviedol zoznam blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, zamestnancami prokuratúr alebo členmi výberovej komisie. Účelom takejto úpravy je zabezpečiť kontrolu procesu výberu prokurátorov verejnosťou. V tejto súvislosti už Ústavný súd konštatoval, že „Zverejnením takýchto väzieb pred samotným výberovým konaním sa verejnosti poskytuje príležitosť zúčastniť sa na výberovom konaní pre účel posúdenia objektívnosti a nestrannosti v postupe výberovej komisie vo vzťahu k dotknutému uchádzačovi. Existencia takýchto väzieb nezakladá pre dotknutého uchádzača žiadne negatívne právne dôsledky ani neodôvodňuje jeho znevýhodnenie zo strany výberovej komisie. Povinnosť zverejniť takéto príbuzenské väzby slúži výlučne pre účely kontroly výberovej komisie zo strany verejnosti. Ich oznámenie vo vzťahu k výberovej komisii zase slúži pre účely kontroly medzi jednotlivými členmi komisie navzájom, pokiaľ ide o rovný prístup k jednotlivým uchádzačom.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 105/2011) Zakotvenie takejto požiadavky do legislatívy je preto zjavne opodstatnené a zmysluplné.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadroval k dôležitosti verejnej kontroly výkonu prokurátorských funkcií, ako aj k zloženiu výberových komisií, ktoré by netvorili len prokurátori. „Prokuratúru však nemožno chápať ako uzavretý a izolovaný systém orgánov, ktorý s inými orgánmi verejnej moci nespájajú žiadne väzby a do ktorého činnosti nemožno žiadnym (a teda ani právne regulovaným) spôsobom zasahovať. Z princípov demokratického štátu, deľby moci a vzájomných bŕzd a protiváh vyplýva legitímna požiadavka takej právnej regulácie, ktorá umožní výkon verejnej kontroly nad činnosťou prokuratúry a adekvátnu mieru vplyvu jednotlivých zložiek štátnej moci vo vzťahu k prokuratúre, ktorého účelom je zaistenie náležitého výkonu jej poslania spočívajúceho v iniciatívnom, spravodlivom a nestrannom postupe pri ochrane verejného záujmu, ochrane základných práv a slobôd, ako aj ďalších práv a právom chránených záujmov. Preto je z uvedeného dôvodu legitímne priznať ústavným orgánom reprezentujúcim jednotlivé zložky štátnej moci určitú mieru ingerencie v procese kreácie, resp. obsadzovania orgánov prokuratúry.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 105/2011). Ústavný súd však zároveň konštatoval, že keďže generálny prokurátor nesie ústavnú zodpovednosť za činnosť a fungovanie prokuratúry, musí mať aj možnosť aspoň nejakým spôsobom ovplyvniť zloženie výberových komisií. Preto navrhujeme, aby výberové komisie boli šesťčlenné, pričom každý zo zúčastnených subjektov (ústavnoprávny výbor NRSR, rada prokurátorov a generálny prokurátor) do komisie nominoval dvoch členov, a to náhodným spôsobom výberu.

2. Novelizačný bod č. 11 navrhujeme vypustiť v časti, kde sa v § 10 vkladajú nové odseky 4 a 5

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Považujeme za absolútne neprijateľné, aby generálny prokurátor mohol disciplinárne postihnúť prokurátora jeho preložením na prokuratúru nižšieho stupňa bez toho, aby vo veci rozhodovala disciplinárna komisia a aby prokurátor mal možnosť využiť všetky dostupné prostriedky obhajoby v disciplinárnom konaní. Ide o neodôvodnené, neprimerané a tiež nekoncepčné rozšírenie pôsobnosti generálneho prokurátora, hoci v ostatných prípadoch disciplinárneho previnenia rozhodujú disciplinárne komisie v dvojstupňovom konaní. V dôvodovej správe (osobitná časť) k tomuto ustanoveniu neexistuje žiadne vysvetlenie k dôvodom tejto zmeny. Nie je preto zrejmé, prečo sa zavádza zjavná dvojkoľajnosť v systéme vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov. Návrh novely (ani dôvodová správa) neupresňujú, kedy môže generálny prokurátor rozhodnúť sám a kedy by v obdobných prípadoch mala rozhodovať disciplinárna komisia. Uvedené ustanovenie zjavne posilňuje personálne kompetencie generálneho prokurátora na úkor práv radových prokurátorov. V tejto súvislosti len podotýkame, že uvedená možnosť generálneho prokurátora sa má vzťahovať prakticky na všetkých prokurátorov generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr.

Preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa predstavuje závažný zásah do práv a do postavenia radových prokurátorov, pričom bez významu nie je ani skutočnosť, že takýto zásah so sebou nesie aj zníženie funkčného platu prokurátora. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. ÚS 105/2011 konštatoval, že disciplinárna zodpovednosť sa „nepochybne dotýka aj ochrany práv a slobôd prokurátorov a sprostredkovane aj práv a slobôd subjektov dotknutých výkonom pôsobnosti orgánov prokuratúry.“ Podotýkame tiež, že preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa patrí aj podľa navrhovanej novelizácie k najprísnejším disciplinárnym opatreniam, ktoré možno uložiť v disciplinárnom konaní (prísnejšie je už len zbavenie funkcie prokurátora). Zavedenie takejto dvojkoľajnosti (kedy môže rozhodovať generálny prokurátor aj disciplinárna komisia), je nezrozumiteľné a netransparentné. V tejto súvislosti len zdôrazňujeme, že generálny prokurátor môže iniciovať disciplinárne konanie proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry.

3. Novelizačný bod č. 14 navrhujeme doplniť o zmenu § 13 ods. 2 nasledovne:

“(2) O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora rozhoduje disciplinárna komisia na návrh toho, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania prokurátora.”

Zároveň navrhujeme doplniť nový § 13 ods. 3:“(3) Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora môže disciplinárna komisia, ktorá rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora, zrušiť v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného prokurátora, alebo aj bez návrhu.”

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Navrhujeme sprecizovať úpravu inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, aby sa predišlo svojvoľnému rozhodovaniu a zneužívaniu tohto inštitútu na postihnutie “nepohodlného” prokurátora. Navrhujeme preto, aby o dočasnom pozastavení rozhodovala disciplinárna komisia. Zároveň navrhujeme, aby disciplinárne stíhaný prokurátor mal možnosť toto rozhodnutie, ktoré inak nemá jasné časové obmedzenie, zvrátiť prostredníctvom návrhu na zrušenie. Aktuálne znenie (rovnako ako aj navrhované) totiž môže spôsobiť, že prokurátor bude „dočasne“ mimo svojej funkcie neprimerane dlho (napr. aj niekoľko rokov), keďže neexistuje žiadne opatrenie limitujúce dĺžku trvania disciplinárneho konania.

Navrhujeme tiež, aby sa ustanovenia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora spresnili aj čo do náhrady mzdy prokurátora.

4. Novelizačný bod č. 27 navrhujeme nasledovné zmeny:

Ust. § 21 ods. 1 navrhujeme zmeniť nasledovne:
V ustanovení § 21 ods. 1 navrhujeme za slová “kontrolné schopnosti,” doplniť slová “osobnostné predpoklady,”. Zároveň navrhujeme v § 21 ods. 1 doplniť druhú vetu: “Osobnostné predpoklady uchádzača sa overujú na základe odborného psychologického posudku.”

Ustanovenie § 21a ods. 1 až 3 znie nasledovne:
„(1) Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje šesťčlenná výberová komisia. Na obdobie šiestich mesiacov určí žrebom po dvoch členoch výberovej komisie
a) ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky,
b) rada prokurátorov z databázy kandidátov zvolených radou prokurátorov a
c) generálny prokurátor z databázy kandidátov vytvorenej generálnym prokurátorom.

(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov volia na obdobie troch rokov po ôsmich kandidátoch na členov výberovej komisie. Generálny prokurátor menuje na obdobie troch rokov osem kandidátov na členov výberovej komisie. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry. Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov vykonajú aspoň tri mesiace pred uplynutím obdobia podľa prvej vety úkony potrebné na voľbu nových kandidátov na členov výberovej komisie; generálny prokurátor vykoná aspoň tri mesiace pred uplynutím obdobia podľa druhej vety úkony potrebné na vymenovanie nových kandidátov na členov výberovej komisie.

(3) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, v neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie.“
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Vhodné osobnostné predpoklady a psychologický profil prokurátora sú nevyhnutné aj pre výkon funkcie vedúceho prokurátora. Obdobne ako v prípade radových prokurátorov je osobnostný profil vedúceho prokurátora dôležitou skutočnosťou, ktorú treba preskúmať. Navrhujeme, aby psychologické posudzovanie na túto riadiacu funkciu bolo vhodne modifikované oproti nami navrhovanému psychologickému posudzovaniu pri vstupe do prokurátorského stavu. Parametre takéhoto posudzovania navrhujeme upraviť vykonávacím predpisom.

Čo sa týka zloženia výberových komisií odkazujeme na zdôvodnenie uvedené pod bodom 1 týchto pripomienok (k novelizačnému bodu č. 5).

5. Novelizačné body č. 29 a č. 30 navrhujeme vypustiť.

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
V návrhu novely zákona č. 154/2001 Z.z. sa navrhuje, aby sa pri vymenúvaní ostatných vedúcich prokurátorov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry nahradila povinnosť „súhlasu“ Rady prokurátorov iba jej „vyjadrením“. Ide o bezdôvodné oslabenie pozície samosprávneho orgánu prokurátorov a posilnenie kompetencií generálneho prokurátora. Zároveň sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 24a ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z., ktoré v súčasnosti znie: „Ak rada prokurátorov odmietne udeliť súhlas na vymenovanie do funkcie uvedenej v odseku 2, uskutoční sa nové výberové konanie.“

V súčasnosti ostatných vedúcich prokurátorov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vymenúva do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor na základe výberového konania, na návrh špeciálneho prokurátora a po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov. Rada prokurátorov môže teda jednoznačne ovplyvniť rozhodnutie generálneho prokurátora – a to vo vzťahu ku kandidátom, ktorých považuje za nevhodných natoľko, že s ich vymenovaním nesúhlasí. Neudelenie súhlasu totiž automaticky znamená, že sa uskutoční nové výberové konanie.

Navrhovaná novela toto oprávnenie Rady prokurátorov nahrádza „vyjadrením“, ktorým však už reálne nebude môcť zabrániť vymenovaniu takého kandidáta, s ktorým Rada prokurátorov, ako kolektívny orgán prokurátorskej samosprávy, nesúhlasí. Správa Benátskej komisie považuje radu prokurátorov ako orgán samosprávy aj za prostriedok kontroly. Okrem iného sa v Správe uvádza, že „Vzhľadom na osobitné vlastnosti, ktoré sa od prokurátora požadujú, nemožno odporúčať, aby bol postup ich vymenovania úplne ponechaný len na hierarchiu prokuratúry. Existujú rozličné spôsoby, ako odstrániť nebezpečenstvo, že v rámci monolitického systému prokuratúry budú pokyny zhora mať väčšiu váhu ako zákon. Pri príprave vymenovania kvalifikovaných prokurátorov bude užitočný názor odborníkov.“ Z postoja Benátskej komisie teda jednoznačne vyplýva, že pred sústredením rozhodovacích právomocí v personálnych otázkach prokurátorov do rúk jediného, generálneho prokurátora, sa uprednostňuje, aby sa na rozhodovaní zmysluplnou a významnou mierou podieľala práve napr. Rada prokuratúry. Navrhované znenie novely, ktoré posilňuje kompetencie generálneho prokurátora na úkor Rady prokurátorov, je preto jednoznačne krokom späť a predstavuje trend, ktoré moderné prokuratúry odmietajú.

6. Novelizačné body č. 58 a č. 71 navrhujeme vypustiť.

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Prokurátori majú garantovaný plat, ktorého výška sa odvíja od platu poslancov. Akékoľvek iné možnosti navyšovania, resp. nenavyšovania tohto platu bez presne zadefinovaných kritérií môžu byť ľahko zneužívané na odmeňovanie “poslušných” prokurátorov a zároveň trestanie prokurátorov, ktorí neplnia predstavy nadriadených prokurátorov. Zneužívanie “odmien” ako zložky platu prokurátora sa prejavilo v nedávnom období napr. na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Podľa navrhovaného znenia majú byť dôvodom pre možnosť priznania „odmeny“ až do výšky jeho funkčného platu dve situácie:

  • vykonanie služobných úloh nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia § 26,
  • pri dosiahnutí veku 50 rokov veku.

Takéto vágne zadefinovanie podmienok (osobitne ide o prvý dôvod priznania odmeny) je ľahko zneužiteľné – nijako totiž negarantuje prokurátorom, ktorí budú skutočne plniť úlohy nad rozsah povinností vyplývajúcich zo zákona (napr. účasť na príprave relevantnej legislatívy a pod.). Na druhej strane navrhovaná úprava umožňuje odmeniť aj prokurátora, ktorý nevykonáva žiadne mimoriadne služobné úlohy, ale je napr. lojálny voči generálnemu prokurátorovi. O odmene má totiž rozhodovať práve generálny prokurátor (po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov) alebo vedúci služobného úradu (po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady). Vyjadrenie rady prokurátorov či prokurátorskej rady má však len „poradný“ charakter, keďže navrhovaná legislatívna úprava mu nepriznáva žiadne väčšie oprávnenia. O tom, či prokurátor dostane odmenu alebo nie, bude tak rozhodovať výlučne generálny prokurátor alebo vedúci služobného úradu (s výnimkou odmeny pre generálneho prokurátora – kedy rozhoduje rada prokurátorov). Podobne ako v prípade sudcov je dostatočné odmeňovanie prokurátorov dôležitým nástrojom na redukovanie rizika korupcie prokurátorov (konštatuje to aj Benátska komisia). Ak však nie sú precízne stanovené jednoznačné, predvídateľné a transparentné pravidlá na priznanie odmeny a ak je priznanie na rozhodnutí generálneho prokurátora (resp. vedúceho služobného úradu), môže sa stať ustanovenie o odmenách nástrojom vnútornej korupcie prokurátorov.

7. Novelizačný bod 83 navrhujeme zmeniť tak, že v § 192 ods. 2 znie nasledovne:

“(2) Počet disciplinárnych komisií zriadených na generálnej prokuratúre a postup pri prideľovaní vecí do jednotlivých disciplinárnych komisií určuje rada prokurátorov tak, aby bola zachovaná plynulosť disciplinárnych konaní, náhodný výber prideľovaných vecí a podmienky na nezávislé a nestranné rozhodovanie disciplinárnej komisie.“

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Novela v tejto časti navrhuje, aby počet disciplinárnych komisií zriadených na generálnej prokuratúre a postup pri prideľovaní vecí do jednotlivých disciplinárnych komisií určovala už nie Rada prokurátorov, ale generálny prokurátor. Prevzatie časti kompetencií od samosprávneho orgánu – rady prokurátorov – generálnym prokurátorom nie je ničím odôvodnené. V dôvodovej správe k tomuto novelizačnému bodu sa uvádza, že generálny prokurátor „najlepšie pozná potreby prokuratúry a je tak schopný rýchlejšie zareagovať na prípadnú zmenu, napr. aj v dôsledku súdnych rozhodnutí“. Takéto odôvodnenie by bolo možné použiť pre akýkoľvek prechod kompetencií zo samosprávneho orgánu na generálneho prokurátora a v konečnom dôsledku by sa úplne poprel zmysel a dôvod existencie rady prokurátorov. O počte disciplinárnych komisií a o postupe pri prideľovaní vecí sa rozhoduje spravidla raz za rok – vždy na nasledujúci rok. Avšak aj keby bolo potrebné rozhodovať častejšie, počet disciplinárnych komisií a postup pri prideľovaní vecí sa nemenia natoľko dynamicky, aby o nich nemohol rozhodovať 9-členný samosprávny orgán. Navyše, v tejto súvislosti je dôležité uviesť, že generálny prokurátor už v súčasnosti disponuje celým radom kompetencií vo vzťahu k disciplinárnym konaniam:

  • vymenúva a odvoláva členov disciplinárnych komisií,
  • rozhoduje o vymenovaní predsedu disciplinárnej komisie,
  • rozhoduje o vylúčení členov disciplinárnych komisií,
  • rozhoduje o nahradení vylúčeného člena / predsedu disciplinárnej komisie,
  •  sám môže iniciovať disciplinárne konanie voči ktorémukoľvek prokurátorovi.

Navrhovaná zmena posilňuje koncentráciu oprávnení v disciplinárnom konaní, ktorými už v súčasnosti disponuje generálny prokurátor, a to navyše na úkor kompetencií Rady prokurátorov (teda samosprávneho orgánu). Z citovanej Správy Benátskej komisie vyplýva práve opačný trend – posilňovať kompetencie samosprávnych orgánov prokuratúry (osobitne Rady prokurátorov) aj s cieľom podporovania jej kontrolných právomocí. Podobne aj v Programovom vyhlásení vlády z roku 2012 sa uvádza, že vláda bude podporovať prijatie takej legislatívnej zmeny, ktorá „modernizuje právnu úpravu prokurátorskej samosprávy, ktorú v zmysle záverov Benátskej komisie postupne spojí s výkonom verejnej kontroly prokuratúry“.

8. Novelizačný bod 99 navrhujeme zmeniť tak, že § 212 ods. 1 znie nasledovne:

“(1) Počet odvolacích disciplinárnych komisií zriadených na generálnej prokuratúre a postup pri prideľovaní vecí do jednotlivých odvolacích disciplinárnych komisií určuje rada prokurátorov tak, aby bola zachovaná plynulosť disciplinárnych konaní, náhodný výber prideľovaných vecí a podmienky na nezávislé a nestranné rozhodovanie disciplinárnej komisie.”

Pripomienku považujeme za zásadnú.

Odôvodnenie:
Obdobne ako v bode 7.


Pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokurátoroch – na stiahnutie